Ako sme sa raz stratili (nielen) v Oklahome

Autor: Boris Cíferský | 17.12.2012 o 17:43 | (upravené 13.11.2013 o 9:28) Karma článku: 2,04 | Prečítané:  461x

Neviem, či dnes vám dám návod na depresiu, či na pekný večer, či na premýšľanie o životných rozhodnutiach či na prehodnotenie všetkých hodnôt. Neviem, možno to bude z každého niečo. Presne toto totiž poskytuje hra amerického dramatika Tracyho Lettsa, ktorá podobne ako Tančiareň, o ktorej som písal minule, vypredáva sály po celom svete. A náhoda to zrejme nebude.

 

Môj divadelný vkus je pomerne obmedzený, okrem Slovenského národného divadla (SND), nenavštevujem pravidelne žiadne iné divadlá (s výnimkou pár návštev na Malej Scény, v LABe a v Divadle Aréna), a preto je aj môj rozhľad z pohľadu snáh o nejakú hlbšiu názorovú rozhľadenosť pomerne plytký. Dnes by som však rád využil čas a upriamil vašu pozornosť na jedno z predstavení, ktoré v súčasnej dobe SND hrá a ktorého zaradenie do repertoáru sa ukázalo byť ako veľmi úspešným krokom – nesie názov August: Stratení v Oklahome. Autorom originálu je americký dramatik Tracy Letts a toto dielo získalo za morom tak veľké uznanie, že sa dokonca dočkalo filmového spracovania, ktoré sa do kín (snáď) dostane v budúcom roku – obsadenie tohto diela sľubuje skvelý zážitok - Meryl Streep, Julia Roberts, Benedict Cumberbatch, Ewan McGregor, Abigail Breslin, Juliette Lewis, Chris Cooper a Margo Martindale.

(Hra sa hrá všade - zdroj obrázku: http://triangleartsandentertainment.org)

Hrá sa všade

 

Ale späť ku divadlu, doskám, ktoré znamenajú svet. Tracy Letts získal za spomínanú hru v roku 2008 Pulitzerovu cenu, čo je zrejme logickým vyústením kvalít tohto diela. Pre niekoho je to však možno prekvapujúce, keďže námet je ako „obohraná“ platňa a odkazuje k slávnym dramatikom 20. storočia ako napríklad Tennessee Williams. Dysfunkčné rodinné zväzky, kostlivci v skrini, problémy generácii – všetko toto sme už videli v rôznych obmenách, v čom však teda Lettsovo / Mikulíkovo dielo vyniká? V emóciách. Je to dielo, ktoré vás vyžerie až na kosť. Pokiaľ ste videli činohernú Konečnú stanicu Túžba od Williamsa, tak Letts je niekoľkonásobne intenzívnejší. Pokiaľ ste tú intenzitu samozrejme schopní prijať.

(Zdroj obrázku: snd.sk)

August: Stratení v Oklahome

 

Tri dcéry s ostatnými členmi rodiny a ich blízkymi sa po náhlom zmiznutí otca zídu v ich kedysi krásnom, no dnes značne spustnutom a prázdnom rodnom dome. Život členov rodu Westonovcov sa zdá byť naplnením parametrov amerického sna o rodine, a predsa sa nezadržateľne rúca, “ takto opisuje hlavná stránka SND toto dielo. Toto dielo je postmodernou variáciou iných diel, ktoré toľko dôverne poznáme, tiež tu vidíme rúcanie idyliek o dokonalom živote v harmónii a blahobyte. Tento „americký sen“ však už dávno prestal byť len „americkým“, keďže to, čo Letts objavuje (a ako sám tvrdí neinšpiroval sa vlastnou rodinou) má už celospoločenskú platnosť. To, čo vidíme v diele je len zrkadlom doby, v ktorej žijeme so všetkými jej následkami, za ktoré často môžeme sami – neschopnosť komunikovať medzi sebou, trpké sklamania zo seba samých a z našich životov, kríza osobnosti v Kristových rokoch, tínedžerské problémy vo fáze dospievania, týmto všetkým prechádzajú podobne ako tá Lettsova, i iné rodiny, nielen v USA, ale aj na Slovensku, v Číne a podobne. Sú to globálne problémy, na ktorých vyriešenie nemá nikto silu – Letts nenastavuje zrkadlo americkej spoločnosti, ale spoločnosti ako takej, ktorá ničí akékoľvek i naoko pevné zväzky – ľúbostné i rodinné. Letts to navyše činí natoľko cynickým a sarkastickým spôsobom, akoby podobne ako Schopenhauer, nevidel východisko z tohto bludného kruhu, v ktorom ideme od horšieho k ešte horšiemu. Tracy Letts neponúka východiská, odpovede, neponúka nádej, je zarytý skeptik čo sa budúcnosti (nielen tejto) rodiny týka a v konečnom dôsledku ponecháva človeka samého, opusteného, nahého v púšti a horúčave bez vody, presne na tom istom mieste, kde je „zapichnutý“ ten dom Westonovcov, v ktorom nejestvuje deň a noc. Pretože metaforicky povedané, deň a noc nejestvuje ani u nás, v našom svete – polarita dňa a noci sa už obrátila a zlé veci sa dejú už aj cez deň a za svetla a nielen v noci a v tme.

(Zdroj obrázku: snd.sk)

August: Stratení v Oklahome

Nábeh na depresiu, ktorý Letts úmyselne vyvoláva v nádeji, že sa mu podarí dosiahnuť zmena, „krotí“ autor štipľavým, sarkastickým humorom, ktorý však v konečnom dôsledku ešte viac znásobuje onú beznádej, ktorá obklopuje všetkých a všetko - „Moja žena berie drogy a ja pijem – máme to tak podelené,“ konštatuje v úvode Beverly Weston v podaní skvelého Dušana Jamricha. Smejeme sa na tom, ako to majú „podelené“, ale vo vnútri cítime zvieranie a nutkavú otázku, čo vyplýva z čoho – pije Beverly lebo Violet berie drogy alebo naopak, alebo ako to vlastne je? Výsledok je však jeden a ten istý, nie je to nič, čo by nás malo tešiť. A čo je na tom najsmutnejšie, nie je to nič, čo by nás malo prekvapovať. Ľudia dnes nepijú, lebo chcú, ale preto, že pred niečím unikajú. Ľudia dnes nerobia nič len tak, ale preto, že im to niečo spôsobuje.

(Zdroj obrázku: snd.sk)

August: Stratení v Oklahome

Spomínal som tu už dávnejšie, ale práve August: Stratení v Oklahome je dielom, v ktorom sa SND „trafilo“ do obsadenia. Ani jedno miesto nie je „slabé“ a všetky články do seba zapadajú presne tak, ako majú – stretávajú sa tu viaceré herecké generácia, čo takto generačná hra vyžaduje – na jednej strane Dušan Jamrich, Emília Vášaryová, František Kovár a Zuzana Kocúriková / Zdena Studenková, ďalej Róbert Roth, Richard Stanke, Diana Mórová, Ingrid Timková, Monika Hilmerová a Jozef Vajda a aj tí najmladší v podobe poslucháčiek vŠMU a konzervatórii, Veroniky Strapková a Nikola Dubovanová alternovaná Kristínou Svarinskou. Týchto dopĺňa Branislav Bystriansky. Pokiaľ zvažuje na čo do divadla ísť a nevadí vám trochu sĺz, tak je toto určite vhodnou voľbou. Z „vážnych“ predstavení (v zmysle tých menej komediálnych) je to spoločne s čoskoro derniérujúcim Coriolanusom asi to najlepšie čo momentálne SND podľa môjho skromného názoru ponúka.

 

img src=

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?