Aj vodiči MHD sú len ľudia: S chybami i dobrým srdcom

Autor: Boris Cíferský | 23.3.2013 o 10:26 | Karma článku: 7,84 | Prečítané:  841x

K napísaniu tohto blogu ma priviedol jeden z novších článkov na stránke sme.sk. Niesol názov „Kĺbový autobus zablúdil na pumpu, vodič sa musí ospravedlniť“ a úprimne ma pobavil.

Cestovať MHD je niekedy zážitok a to trojaký, umelecký (posprejované sedadlá), telesný (obtierajúci sa ľudia okolo vášho tela) i čuchový (smrad od obyvateľov s nižšími hygienickými štandardami). O všetkých týchto problémoch však každý vie, takže je zbytočné sa nimi zaoberať. Cestovanie sa pre našinca stalo rutinou, už len málokto dnes obdivuje architektúru, keď cestuje v MHD, čoraz viac a viac ľudí trávi tento čas čítaním kníh či novín, obdivovaním výkladov obchodov alebo a či snahou o navodenie očného kontaktu s opačným pohlavím, ktoré je taktiež nútené touto formou cestovať. Preto každá vec, ako tá, na ktorú odkazuje článok, je príjemným vybočením z každodennej rutiny pre cestujúcu obec. Myslím, že len málokto by sa v takomto prípade zaoberal otázkou odškodnenia či sa domáhal ospravedlnenia, samozrejme okrem situácii, kedy oneskorením spoja stratí možnosť stihnúť autobus, na ktorý sa tak intenzívne ponáhľal či vymeškal prvých pár minút obľúbeného seriálu a podobne.

Podobná situácia, aká je popisovaná v článku sa stala nedávno aj mne cestou z nákupného centra. Vodič, zrejme pod vplyvom toho, že diskutoval v tom čase s jedným z cestujúcich, zabudol správne odbočiť a musel sa potom vracať späť cez úplne inú odbočku. Strata bola minimálna, žiadnu zastávku nevymeškal a cestujúci sa ospravedlnenia nedočkali. Oni sa ho ani nejako nedožadovali. A už vonkoncom sa v autobuse nezačalo diskutovať o odškodnení či žalobe, sťažnosti a podobne. Nikto nehromžil, všetci si užívali zaujímavú jazdu po úsekoch, ktorými spomínaný autobus bežne nejazdí. Asi najviac za posledné roky ľudia vnímali architektúru „nového“ okolia. Skrátka, ľudovo povedané, žiadna tragédia sa nestala. Bola z toho len pekná historka, ktorú budú rozprávať kamarátom. Áno, chyba sa možno stala, ale robiť z toho veľké „haló“, to je extrém.

Iná zaujímavá situácia sa mi stala pred časom na jednej zastávke v meste. Vodič autobusu uvidel na zastávke pasažiera na vozíku a okamžite vystrelil zo sedadla a šiel mu iniciatívne pomôcť (len pre upresnenie, toto sú nové typy autobusov bez tých veľkých schodov, kde sa vysúva len taká plošina). Áno, človek si povie, že to robiť musí, ale sami z vlastnej skúsenosti vieme, že „musieť“ a „musieť“ sú niekedy dve odlišné veci. Jeho prístup bol ľudský, empatický a rozhodne nebudil pocit, že to, čo robí, robiť musí, ale robiť chce. Potešil ma ten pohľad a zrejme aj pána na vozíčku.

Nedá mi ešte nespomenúť tretí príbeh, ktorý je tomuto druhému podobný, stal sa len dávnejšie. Vozíčkar nastupoval na zastávke MHD (človek vie, že to nemá v živote ľahké, takže je ohľaduplný) a jedna postaršia pani, ktorá v autobuse sedela a toho pána zjavne videla (keďže sedela pri dverách) , takým stredne silnejším hlasom (samozrejme, aby ju každý počul) povedala „tak na čo toľko čakáme?“ Chyba je teda niekedy v skutočne v nás a v tom, ako niečo sami vnútorne vnímame. Panelák čú Búrlivé víno 5 minút počkajú, aspoň v tom dúfam.

Je veľa vecí, ktoré by som v systéme MHD zmenil a problémy popísané v úvode citlivo vnímam. Ale cez to všetko, negatívne, čo sa občas deje, tak cítim, že sú aj momenty, kedy sa cestovanie stáva zaujímavým (vodič sa dopustí nepozornosti) či príjemným (ako keď vidím skutočne empatického šoféra). Snáď bude tých dobrých vecí čím ďalej tým viac a ľudia sa nebudú báť MHD cestovať, nielen v noci, ale aj cez deň.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?