Prečo je Cosmopolis satirou a prečo nevadí mať asymetrickú prostatu

Autor: Boris Cíferský | 29.3.2013 o 18:55 | (upravené 29.3.2013 o 19:11) Karma článku: 3,36 | Prečítané:  562x

David Cronenberg je majster v rozprávaní toho, čo sa rozprávať nedá. Dnes sa to pokúsim ukázať na príklade filmu Cosmopolis.

Nedávno som pri Trierovej Melanchólii hovoril akejsi „diváckosti“ filmu. Samotný pojem nie je žiadna hodnotová kategória jestvujúca vo svete filmu, je to skôr len vágny pojem poukazujúci na vzťah medzi autorom a adresátom, teda režisérom a divákom. Dnes zájdem ešte ďalej a pokúsim sa čitateľom ochotným na chvíľu čítať moje slová poodhaliť jedno – prečo je Cronenbergov Cosmopolis jedným z najzaujímavejších filmových počinov 21. storočia. Píšem schválne „zaujímavý“ a nie „kvalitný“, ale k tomu sa tiež dostanem.

Cosmopolis má na CSFD slabých 43%, na IMDB 52%, čo je dané práve onou „nediváckosťou“ snímku. Vo filmovej estetike sa totiž raritne stretávame s dielami, ktoré, laickejšie povedané, nemajú dej. To je aj prípad Cosmopolisu. Akékoľvek hľadanie deju je zbytočné, keďže film vlastne ani dej nemá, ak v tomto zmysle budeme uvažovať o nejakej chronologickosti deja, o jeho nadväznosti. V „tradičnom“ filme máme určitý sled udalostí, ktoré na seba skôr či neskôr začnú nadväzovať, v Cosmopolise by sme so scénami mohli ľubovoľne manipulovať a nič by sa nezmenilo. Je to jeden z prístupov k filmu a často ho skúšali (s väčšími či menšími úspechmi) napríklad aj španielski tvorcovia. Cosmopolis však zachádza ešte ďalej – „apokalypsa“ totiž nenastáva len vo vzťahu rozpadu deja, ale aj rozpadu samotných zložiek deja, napríklad slovného scenára. Slová v Cosmopolise strácajú váhu, asymetrická prostata je rovnako absurdná ako iné slová. Dialógy, ktoré sú základnou zložkou literárnych diel, prestávajú mať zmysel, keďže v nich nie sú obsiahnuté informácie, ktoré inak pomáhajú divákovi sa zorientovať sa v diele. Silu výpovede dostáva obraz, a informácie ukryté za „neinformáciami“ - zároveň však platí, že jednotlivé znaky strácajú aj platnosť akýchkoľvek metafor či metonýmii, sex naznačený vo filmoch vo forme oblečenia váľajúceho sa po zemi, by tu neexistoval, keďže neexistuje ani ten „znak“, neexistuje nič, je len film, ktorý naoko nedáva zmysel. Vidíme teda, že apokalypsa nastáva na troch úrovniach – obsahu (deja), zložiek deja (slová) i toho, čo dej stvárňuje (apokalypsa sa odohráva aj vo filme).

 


 

Má však „nič“, respektíve chaos takto vytvorený zmysel? A čo sa za ním ukrýva, ak sa ukrýva? A jestvuje vôbec na toto odpoveď? Niekde nad hlavou Cronenbergovej limuzíny poletuje neviditeľný nápis: Vitajte vo svete 21. storočia – vo svete, v ktorom všetko prestáva dávať zmysel. Vo svete vládne anarchia, medziľudské vzťahy neexistujú, slová prestávajú mať význam – vidíte v tom tú postupnosť? Všetko začína od slov (fonéma je najmenšia zvuková jednotka slova, ktorá má dištinktívnu teda rozoznávaciu schopnosť) ako od „Adama“ a následne postupuje k vetám, dialógom, k súvetiam až sa takto postihne celá slovná zásoba. Vonku zúri apokalypsa, ktorej dôvody nepoznáme a sú vlastne aj irelevantné, keďže tam, kde zlyháva schopnosť položiť otázku, tam sa ani odpoveď nedá spoznať. Všetky hodnoty miznú, ľudia sa bez príčiny zabíjajú či sa chcú zabiť, všetko stratilo význam. Zdalo by sa, že smerujeme ku Nietzschemu a akejsi smrti boha a k večnému prinavrátaniu rovnakého (obnovenia krehkej rovnováhy), ale je tomu tak? Čo je vo svete Cosmopolisu stále? Čo môže byť vlastne stále, keď ani slová nemajú význam?

Cosmopolis je film, ktorý rozpráva o ničom a zároveň o všetkom? Vo filme Threads (Vlákna) vidíme podobný náznak apokalypsy, avšak tá je naznačená oveľa drastickejšie – po atómovej katastrofe po desiatkách rokov ľudia prestávajú byť schopní komunikácie, keďže ich ju nemá kto učiť. Vo futuristickej vízii v Cosmopolisu sme svedkami ešte toho, že ľudia komunikujú, avšak tieto dialógy sú autoreferečné, teda, poukazujú sami na svoju neschopnosť mať nejaký hlbší obsah. Znaková „pyramída“ smeruje od jednoduchých ku komplikovanejším náznakom rozkladu, pričom vety o asymetrickej prostate sú toho vrcholom. Ona asymetrickosť totiž nespočíva v orgáne Roberta Pattinsona, ale v celom tom prebujnelom orgáne života (metaforu v tom až tak nehľadajte), ktorý sa odohráva za oknami jeho luxusne vybavenej a dokonale odhlučnenej limuzíny. Treba ešte Cronenbergovi vzdať hold za angažovanie Pattinsona, nie je totiž lepšie dvihnutý prostredník akademikom i laikom než to, keď do umeleckého a totálne anti-mainstreamového filmu je angažovaný herec známy z „upírskej“ pentalógie. Za to potlesk.

 


 

Ak sa náhodou niekedy ku Cosmopolisu dostanete, tak ho nevnímajte ako tradičný žánrový film, ale ako absurdnú komédiu (či ak chcete satiru) na COSMOPOLIStnú civilizáciu, ktorá sa pri svojom vyjadrení neštíti narušiť akékoľvek konvencie, ktoré vy, ako diváci, považujete za nemenné. Nezabudnite totiž, že význam sme si slovám dali my sami, my sami sme totiž určili, že slovné spojenie „milujem ťa“, odkazuje ku prejaveniu hlbokých citov. My teda aj sami sme schopní, v duchu filozofie Nietzscheho, slovám toto „právo“ odobrať a vytvoriť tak úplne novú abecedu oslobodenú od konvencii. A už samotná absurdná dráma nám ukázala, že konvencie sa dajú, s úspechom, búrať.

A posledná vec, domnievam sa, že Cosmpolis je film, ktorému sa nedá udeliť hodnotenie (teda, že je neohodnotiteľný v zmysle uvažovania „dobrý“, „zlý“), keďže on sám niečo takéto popiera. Ale to by bolo na dlhšiu diskusiu …Mimochodom, aj tento blog dáva význam len preto, že slová v ňom na seba sématicky nadväzujú. sdsfdffdsfsdf?

 

.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?