Komu pomáha dohoda o vine a treste?

Autor: Boris Cíferský | 7.5.2013 o 12:54 | (upravené 7.5.2013 o 13:01) Karma článku: 8,16 | Prečítané:  1304x

Nie som právnik. Nie som sudca. Nie som ani zatiaľ rodič. Ale niekedy sa pýtam, či tí naokolo, sudcovia, právnici, prokurátori robia správne. Včera televízia Markíza odvysielala reportáž o tom, ako podľa ich slov „cestný pirát“ usmrtil dve dievčatá, keď do nich pod vplyvom alkoholu (0.4 promile) narazil a na základe dohody a vine a treste, si za to pôjde „odsedieť“ celkovo 5 a pol roka.

Ilustračná fotografiaIlustračná fotografiahttp://socialsecuritydisability-blog.com

Priznám sa, nepoznám presné okolnosti prípadu, ale rozhorčenie rodičov nad týmto trestom, plne chápem. Desí ma však niečo iné – je to práve inštitút dohody o vine a treste. Moja otázka totiž znie: Nemal by sa prokurátor pri závažnejších činoch snažiť o čo najprísnejší trest? Boli predsa zbytočne usmrtené dva ľudské životy človekom, ktorý sa, ako reportáž odhalila, z miesta činu ihneď vytratil a dievčatám neposkytol prvú pomoc. Na koho strane pán prokurátor stál? Ak obvinený mal oporu v právnikovi, tak v kom má oporu rodina mŕtvych dievčat? V zákone? V tom istom zákone, ktorý umožnil obvinenému vyhnúť sa vyššiemu trestu tým, že priznal svoju zjavnú vinu? Rodičia nebohých dievčat verili v spravodlivosť, tá sa im však vysmiala do očí.

Inštitút dohody o vine a treste celý nezavrhujem, uvedomujem si jeho výhody v zmysle zrýchlenia trestného konania a ďalších vecí. Plne ho aj podporujem pri tzv. „bagatelizovaných“ prečinoch, ktorých spoločenská závažnosť nie je až tak veľká. Ale tu? Je v prípade vrážd, znásilnení a ďalších závažných trestných činov na mieste „umožniť“ obvineným dohodu a vyhnutie sa tak prísnejšiemu trestu? Kde je potom zadosťučinenie pre pozostalých, ktorí musia so stratou blízkeho žiť celý život? Alebo ako sa s následkami znásilnenia vyrovná žena, ktorá už o polroka či rok (ak to zvelíčime) uvidí agresora prechádzať sa na ulici? Nemá azda zákon chrániť? Ak má polícia heslo, pomáhať a chrániť, čo potom súdy? Nemajú robiť približne to isté?

A v neposlednom rade, otázka ďalšia – úradník, ktorý sa obohatí nelegálne o milióny dostane väčší trest než vodič, ktorý usmrtí chodcu – čo je podľa vás horšie a teda by to malo byť aj viac trestanejšie? Zákon predsa pracuje (väčšinou) s úmerou závažnosť : vyšší trest (čím väčšia závažnosť, tým vyšší trest), ale ako vidíme, nie vždy to platí. Nemali by sme ľudský život chrániť prostredníctvom prísnejších sankcii viac? Teraz nejde o to, či myslíme pravicovo, ľavicovo, stredopravo či stredoľavo, ide o ľudský život. Vážne má ľudský život hodnotu dvoch rokov v base v prípade nedbanlivostného zabitia a dvadsať rokov v prípade úkladnej (plánovanej) vraždy? Respektíve, je inštitút dohody o vine a treste dobre nastavený, keď vodička, ktorá usmrtí iného vodiča svojou chybou, dostane podmienku? Ja na toto odpoveď nepoznám, len mám kdesi vo vnútri pocit, že niekde niečo nefunguje, tak ako má.

Ale opäť opakujem, nie som právnik, ani sudca. Len mám pocit, že ľudský život má väčšiu hodnotu než len zápis v registri trestov.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?