Fotograf vystavil v galérii tajne zhotovené snímky ľudí

Autor: Boris Cíferský | 17.5.2013 o 13:36 | (upravené 17.5.2013 o 13:49) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  654x

Čo sa ukrýva za zaujímavým projektom americkéího fotografa Arne Svensona, ktorý v galérii vystavil fotografie ľudí zhotovené bez ich vedomia a súhlasu? A prekročil Svenson nejaké hranice?

Fotografia zo Svensonovho projektuFotografia zo Svensonovho projektuwww.saulgallery.com

Na hlavnej stránke sme.sk ste si dnes mohli prečítať zaujímavý článok o fotografovi, ktorý v galérii vystavoval snímky ľudí, ktoré tajne zhotovil bez jeho vedomia. Nápad Arneho Svensona vzbudil, podobne ako aj kontroverzný projekt Claytona Cubbita o ženách zažívajúcich orgazmus počas čítania kníh (viac som o ňom písal tu) veľkú diskusiu. Tá osciluje okolo jednej otázky – je Svensonov umelecký počin geniálnym či je to len lacná snaha zaujať a to navyše spôsobom výrazne kontroverzným? V dnešnom blogu by som rád napísal o tomto projekte viac.

61-ročný Svenson má toho za sebou už pomerne dosť, avšak najväčšiu pozornosť vyvolal až jeho súčasný projekt s názvom „The Neighbors“ (Susedia), v ktorom voyeursky zachytil ľudí pri rozličných činnostiach, bez ich vedomia, bez ich súhlasu. Napriek tomu, to umením je, to, či je to však umenie kvalitné, dobré či len lascívne, tak toto hodnotenie urobia až samotní návštevníci galérie, respektíve umeleckí kritici. Na úvod treba povedať, že každá jeho fotografia je umením, v prísnom zmysle slova. Otázka teda nespočíva v tom, či je to umenie alebo či je dobré či zlé (to hodnotia diváci, kritici a podobne), ale kde spočívajú hranice toho, čo sa v umení smie a čo už nie. Alebo inak povedané, či sa umenie podriaďuje svetu, alebo svet umeniu.

 

Fotografia z projektu

Otázka hraníc umenia súvisí čiastočne so vkusom. Ten sa mení v čase. To, čo bolo kedysi považované za nevkusné, napríklad ženy chodiace v krátkych sukniach, sa dnes mení na niečo vkusné a zas naopak, to, čo bolo kedysi považované za vkusné sa mení na nevkusné. Všetko to teda určuje to, čo označujeme za „dobovú módu“. Podobne to vidíme tak aj v umení – v časoch klasicizmu bol romantizmus prijímaný ako niečo nevkusné, pretože to nemalo ten klasicistický normatívny charakter. O pár desiatok rokov na to sa romantizmus stal „dobovou módou“ a klasicizmus ako niečo archaické bol vytlačené do úzadia. Súčasná doba už nepracuje s pojmami ako „klasicistický“ či „romantický“ v dobovom zmysle slova, ale zvýrazňuje práve ten fakt, že možné je prakticky všetko. Všetko to odštartoval Marcel Duchamp so svojou Fontánou, ktorým ukázal, že umeleckým dielom nemusí byť len obraz, kniha, ale aj niečo tak obyčajné ako je pisoár. Všetko to došlo až tak ďaleko, že hranice toho, kam až umenie môže zájsť sa rozšírili najviac od antiky. Práve tá ako jediná vytvárala umelecké diela, ktoré by aj dnešnému človeku mohli pripadať kontroverzné až nevkusné.

Vkus teda vyžaduje niekoho, aby posúdil to, čo je vkusné a čo už nie je. Neplatí však, že to, čo je vkusné je zároveň dobré a naopak. A kto je ten, kto to posúdi? Ktokoľvek, ktorý, akoby povedal George Dickie, koná menom sveta umenia. Podobne ako zákonnosť činov posudzujú súdy, tak hranice vkusu posudzuje svet umenia. Ten zároveň určí, čo je ešte v norme a čo už je za ňou. Svensonovo dielo zostane umením, ale jeho umelecká hodnota, respektíve estetická hodnota bude variovať – v čase, v priestore a v spoločnosti. Dnes môžeme Svensonov projekt (z hľadiska diváckeho) hodnotiť ako niečo málo hodnotné, pričom však umelecká kritika (ktorá je tiež súčasťou sveta umenia) ho môže vnímať ako niečo hodnotné (podobný rozpor sa dá vidieť napríklad aj pri hodnotení súčasnej inscenácie SND s názvom Oresteia). O desať rokov na to môže byť situácia iná, podobnú „šaškáreň“ (ako by povedal Dickie) skúsi niekto iný a hoci oba tieto projekty si budú (čo sa nápadu týka) totožné, tak ich estetická hodnota môže byť nízka. Vkus, respektíve hodnota diela, sa týka samotného diela a toho, čo toto dielo vyvoláva, je to vzťah medzi objektom (dielo) a subjektom (divák, pozorovateľ).

 

Fotografia z projektu

Čím sa však líši fotografia náhodne zhotovená (podobne bez vedomia fotografovaného) a fotografia zhotovená Svensonom? V jednej konkrétnej veci, v slove. Sám Svenson totiž vydal niečo ako „manifest“, respektíve v istom zmysle návod na „čítanie“ jeho fotografii. Uviedol, že tieto fotografie zhotovoval bez vedomia tých, ktorých fotil. Tým sa zároveň zmenilo akési „vnímanie“ fotografie. Už to prestala byť fotografia náhodne zhotovená za nejakým bezvýznamným účelom (napríklad vyskúšať nový fotoaparát), ale plánovane zhotovená s úmyslom chápať ju ako umenie. Aj Duchamp svoju Fontánu nevnímal ako pisoár, ale ako umelecké dielo a podľa toho sa k nej správal, vystavil ju v galérii. Aj Svenson vytváral umelecké fotografie, nezáležalo mu na tom, čo či koho fotografuje, ale myslel v termínoch umenia. Nezaujímal ho objekt fotografovania, ale fotografia samotná. Preto ho ani, voľne myslené, príliš nezaujímali hranice toho, čo smel a čo nie. Podobne však, ako zákon reguluje a upravuje správanie v spoločnosti, i on musel uvažovať v týchto intenciách. A on aj uvažoval. Nezobrazil tváre spodobovaných (čím by jeho projekt bol z hľadiska zákonnosti problematický oveľa viac než je teraz), čím dal jasne najavo, že aj pre neho určité hranice existujú. Nie sú to však hranice vkusu (teda dobovej módy), ale skôr hranice zákona, inak povedané, „vyššie“ hranice než je samotné umenie. Isteže, dalo by sa v rámci „umeleckosti“ tieto hranice prekonať (rovnako ako sa dá aj jednoducho spáchať trestný čin), avšak tým by si Svenson paradoxne uškodil – umelecká hodnota jeho projektu by poklesla. A umelec sa vždy snaží o to, aby jeho dielo bolo čo najhodnotnejšie, žiadny tvorca nechce tvoriť niečo, čo nemá hodnotu, rovnako ako kuchár nechce variť niečo, čo nemá chuť a nikomu nechutí.

Záverom len toľko, že názory na Svensonov počin sa budú určite líšiť v čase. Kým dnes môžeme mu prisudzovať malú estetickú hodnotu a považovať ho za nevkusný, o pár desiatok rokov na to možno bude vkusný a projekty budúcnosti budeme vnímať ako nevkusné. Je totiž viac než isté, že The Neighbours nedosahujú ani štipky kontroverzie, ktorú by mohli vyvolať iné projekty, v ktorých by umelec zašiel ešte ďalej. Otázkou však je to, nakoľko by boli takéto umelecké diela hodnotné. Pamätajte ale na to, že viacero umelcov za svojho života nepredali ani jeden obraz a dnes by umelecká obec dala všetko za to, aby namaľovali ešte aspoň jeden. Hodnota sa teda mení v čase a rovnako tak aj vkus. Svenson sa vkus nesnaží meniť, nikde nehovorí, že jeho dielo je dobré, hodnotné, hovorí však, že je umením. 

 

Obrázky: www.saulgallery.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?