Uvidieť politika priznať chybu nie je nemožné, ukazuje Ron Howard

Autor: Boris Cíferský | 25.5.2013 o 7:32 | (upravené 25.5.2013 o 7:43) Karma článku: 2,42 | Prečítané:  368x

Dokým sa filmový režisér Ron Howard nepustil do kníh Dana Browna, tak bol považovaný za „oscarového“ režiséra. Nečudo, veď mal na konte tak úspešné (a to komerčne i na základe slov kritikov) filmy ako Čistá duša, Navždy a ďaleko, Apollo 13 či Druhá šanca. Jeho politický film z roku 2008 tak môže byť pokojne jeho rozlúčkou so svetom „veľkých“ filmov. Ak to bola rozlúčka, tak však nesmierne dôstojná.

Martin Sheen (David Frost) a Frank Langella (Richard Nixon)Martin Sheen (David Frost) a Frank Langella (Richard Nixon)http://pluckyoutoo.files.wordpress.com

Všetko to začalo v divadle

Keď Ron Howard po kritikou strhanom Da Vinciho kóde hľadal nový námet na spracovanie, ktorým by si napravil reputáciu, tak ho takmer okamžite zasiahla divadelná hra Petera Morgana Frost/Nixon, ktorá sa hrala na Broadwayi v New Yorku. Keď ju prvýkrát videl, vybavili sa mu všetky spomienky, ktoré mal pri sledovaní skutočného rozhovoru medzi novinárom Davidom Frostom a Richardom Nixonom, prezidentom USA, ktorý rezignoval na svoj post po prevalení aféry Watergate. „Keď som išiel do Donmaru (pozn. na predstavenie), tak sa môj záujem zdvojnásobil či strojnásobil,“ spomína Howard. „Cítil som, ako je tým publikum celé pohltené, ja som sám seba pristihol pri tom, ako som bol fascinovaný nielen z hercov a príbehu, ale aj z vlastného emocionálneho prežívania, ktoré mi pripomenulo udalosti z roku 1977, kedy som tento rozhovor taktiež sledoval.“ Keď skončila hra Howard vyšiel von, zavolal svojmu agentovi a jednoznačne mu povedal, že toto je to, čo chce robiť ako ďalšie. Chce duel medzi Frostom a Nixonom dostať na filmové plátno. A aj s hercami, ktorých len pred chvíľou videli v divadle, s Martinom Sheenom a Frankom Langellom.

 

Súboj dvoch osamelých vlkov

Duel Frost/Nixon je predovšetkým súbojom dvoch veľkých gladiátorov, na jednej strane bol obľúbený televízny moderátor David Frost, avšak bez skúseností s politickými rozhovormi, na strane druhej ostrieľaný Richard Nixon, muž obdarený darom reči. „Oni sú skutočne ako dvaja opustení vlci a je to celé len o nich,“ hovorí Howard. Oboch týchto vlkov, gladiátorských zápasníkov, spájali viaceré veci – snaha sa ukázať v očiach verejnosti v úplne inom svetle. Frost mal dosť televíznej zábavy, túžil byť veľkým moderátorom. Nixon sa na neskúsenom Frostovi snažil upraviť si svoju poničenú imidž a ukázať, že to, čo sa stalo v súvislosti s aférou Watergate, nebolo tak vážne, ako sa to javilo.

 

Napätie mimo záberu kamier

Howard, Sheen i Langella brali svoju prácu veľmi vážne. Howard sa snažil, aby sa obe postavy po dobu natáčania stali Nixonom a Frostom. Langella za týmto účelom presvedčil celý štáb, nech ho oslovujú „pán prezident“, Sheen absolvoval niekoľkokrát dlhé rozhovory s Howardom a Morganom, na ktorých sa trojlístok snažil presnejšie definovať jeho charakter. „Čím viac ľudí vtiahnete do deja a dáte im pocítiť, že zdieľajú osud s týmito hrdinami, tým viac (diváci) zabudnú, že je to všetko naoko,“ hovorí Howard. Ten, aby docielil čo najväčšiu autenticitu, nedovolil nikdy dvojici hlavných predstaviteľov to, aby boli spoločne, samozrejme mimo nakrúcania. „Chcel som narušiť ich rytmus hry, tak veľmi, ako to bolo možné.“ Herci neprotestovali, ba práve naopak, hrali túto hru s Howardom spoločne a vzájomne sa podpichovali, aby tak medzi sebou vytvorili napätie.

 

Politik chybu nikdy neprizná

Howardovo filmové „divadlo“ o jednom dlhšom rozhovore potvrdilo staré známe pravidlo, že politik svoju chybu nikdy neprizná, úmyselne. Cieľom Frosta bolo Nixona prinútiť k ospravedlneniu, no ten v tom čase ešte myslel na svoj návrat do najvyššej politiky a vedel, že by ho prípadné priznanie úplne potopilo. Bol to súboj kto z koho, súboj v gladiátorskej aréne, z ktorej (spoločensky) živý mohol vyjsť len jeden. „Keď prezident, niečo urobí, tak to znamená, že to nemôže nebyť legálne,“ vyhlási Nixon a podpíli si tým konár sám pod sebou. V tú chvíľu si totiž uvedomí, nielen to, že sa prakticky priznal, ale i to, že ho jeho zdanlivo slabý protivník donútil k tomu, čomu ho nedonútil žiadny iný orgán výkonnej, súdnej či zákonodárnej moci či žiadny iný novinár – k prejaveniu slabosti. A akonáhle politik prejaví slabosť, prizná chybu, tak jeho pozícia sa otrasie.

 

Duel medzi Frostom a Nixonom vyhrali Frost i Nixon

David Frost si na základe vyhraného duelu proti Richardovi Nixonovi (hoci len na „body“ a nie K.O..) výrazne zvýšil svoju reputáciu a dostal sa do absolútnej prvej ligy. Richard Nixon sa naopak stiahol do úzadia, avšak vďaka peniazom, ktoré obdržal za interview, mohol vydať svoje vlastné memoáre, v ktorých sa očistil. Nie však v očiach verejnosti. Tá duel medzi týmito dvomi mužmi prijala pomerne vlažne, veľa ľudí po ňom nezmenilo svoj názor na Nixona. Ten až do svojej smrti v roku 1994 bol vnímaný ako hlavný aktér aféry Watergate a už nikdy nezískal žiadny politický vplyv.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?