Ako sa v Divadle Lab skutočne podaril zachrániť jeden Afričan

Autor: Boris Cíferský | 25.6.2013 o 23:21 | (upravené 26.6.2013 o 7:07) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  318x

Niekedy je to o zopár hercoch, jednej inscenácii s prítomnou či neprítomnou katarziou na konci. Niekedy sa však divadlo šíri ďaleko za hranice tej „čiernej diery“, ako bolo dnes Divadlo Lab pomenované. Prekonáva mestá, štáty či celé kontinenty.

Zachráň si svojho AfričanaZachráň si svojho AfričanaDivadlo Lab, http://divadlolab.vsmu.sk

Divadlo Lab je síce rozmermi možno malé divadlo, svojimi hrami, prístupom, priamym kontaktom s publikom či tou ťažko opísateľnou energiou, nadobúda obdivuhodné rozmery.

 

Počas tejto divadelnej sezóny som ho prostredníctvom hier dôvernejšie spoznal. Dodnes mám v hlave strhujúcu Skúšku, ktorá je pre mňa osobne najlepšou inscenáciou sezóny z pohľadu všetkých inscenácii, ktoré som videl (a to ich nebolo málo!), či zábavné Dvaja na jedného, ktoré taktiež stojí za pozretie. S odstupom času sa však budem v spomienkach navracať aj k tej dnešnej inscenácii, Zachráň si svojho Afričana v réžii Romana Maroša. Ten obdivuhodne zinscenoval predlohu žijúcej autorky Ingrid Lausund, na konci ktorej zostanú v divákoch mnohé otázky, možno jedna z tých najzásadnejších znie: Robíme všetko pre dobro druhých?


Inscenácia Zachráň si svojho Afričana sa, ako všetky ďalšie inscenácie, raz stane minulosťou, avšak bude to minulosť, na ktorú sa bude patriť spomínať. Divadlo Lab spadajúce pod VŠMU sa totiž rozhodlo darovať celý výťažok zo vstupného a ďalších darov neziskovej organizácii OZ Dvojfarebný svet, ktorá prostredníctvom rozličných projektov pomáha ľuďom v Afrike. Z fiktívnej záchrany Afričana odohrávajúcej sa iba na divadelnom javisku, sa tak stala skutočná záchrana – divadlo sa oslobodilo od svojich priestorových limítov a prostredníctvom finančného daru sa stalo spolutvorcom toho úžasného nedivadelného príbehu menom ľudský život.


Kňaz v úvode muzikálového spracovania Bedárov hovorí Jeanovi Valjeanovi, galejníkovi hľadajúcemu prístrešok, nasledujúce slová: „...Though our lives are very humble, what we have, we have to share ...“ Teda, vo voľnom preklade, hovorí mu, že napriek tomu, že žijú skromne, tak aj z toho mála rozdávajú. Myslím, že v jeho slovách je ukrytá odpoveď na otázku, čo robíme všetko pre dobro druhých. Keď aj z toho mála, čo máme, sa vieme rozdeliť, tak robíme toho pre tých druhých, menej šťastnejších, skutočne veľa. Treba si uvedomiť, že otázka pomoci, nie je vecou nevyhnutnosti ako je napríklad pitie vody, ale vecou voľby. Môžeme, ale nemusíme. Nemalo by to byť vecou dobovej módy, ale vecou presvedčenia. Viery, že aj jediný cent, jedno euro môže niečo zmeniť.


Pre mňa dnešnou inscenáciou táto divadelná sezóna skončila. Môžem povedať, že skončila tým najkrajším nedivadelným gestom, ktoré som za dlhú dobu videl. Pokiaľ platí citát, že „história začína ako fraška a končí ako komédia", tak verím, že na konci príbehu, ktorý dnes napísalo Divadlo Lab, sa bude niekto, možno nie smiať, ale predovšetkým usmievať. Na konci príbehu, ktorý si zaslúži končiť šťastne. Dnes sa totiž skutočne možno podarilo zachrániť si svojho Afričana. Z pohľadu diváka, ďakujem za toto krásne gesto.


Niečo viac o samotnej inscenácii sa môžete dočítať aj tu.

 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?