J.J. Abrams uvrhol Star Trek do temnoty, na ktorú sa krásne pozerá

Autor: Boris Cíferský | 26.6.2013 o 17:40 | Karma článku: 6,04 | Prečítané:  730x

Recenzovať s takým odstupom Star Trek má jeden podstatný háčik. Komunita „trekkies“ film už dávno videla a tí ostatní si ho pozrú možno až s poriadnym odstupom času. Druhý diel „nového“ Star Treku však má schopnosť osloviť široké spektrum divákov, pretože je pochopiteľný aj bez znalosti celej tej obrovskej mytológie.

Star TrekStar Trekhttp://www.startrek.com

Vo filmovom svete platí jedno nepísané pravidlo. Druhý diel býva často horší než prvý, keďže tvorcovia len „prevaria“ to najlepšie z prvého a len pridajú, obrazne povedané, nové ingrediencie. Spomeňte na Iron Mana, Hangover, Neverending Story a mnohé ďalšie filmy. J. J. Abrams sa v prípade pokračovania Star Treku vybral inou cestou, než mnohí jeho predchodcovia v prípade iných titulov. Hoci v dvojke využil podobný motív (boj posádky voči jednému nepriateľovi) ako v prvom dieli, tak tentoraz sa ho dal do popredia, čo v jedničke nebolo.

 

Star Trek: Do temnoty má i pre neznalého diváka pripravených veľa nápovied, zároveň však vyžaduje, aby tento divák videl minimálne prvý diel a orientoval sa v postavách. Ťažko potom porozumieť úžasnej dynamike vzťahov medzi trojicou Spock – Kirk – Uhura, bez toho, aby to dávalo celé zmysel. Ťažko potom naplno precítiť srdcervúcu scénu, v ktorej Spock (emočne chladný Vulkánec!) na neho nebývalo emotívne prežíva udalosti okolo jeho kamaráta, Kirka. Takýchto momentov je však viac (Kirkova rebélia, smrť kapitána Pikea, bozk medzi Uhurou a Spockom). Môžeme teda povedať, že prvý diel predstavuje „intro“ k dvojke. Stretávame sa so všetkými postavami (Spock Prime, Spock, Kirk, Scotty, Kostra atď.), ktoré fanúšikovia ságy poznajú dôverne, keďže na nich vyrastali a ostatní aspoň trochu porozumejú tomu, čo sú zač. Jednička pre „trekkies“ predstavuje príjemnú nostalgiu, pre ostatných vkusne natočené intro.

 

Až v dvojke však dochádza k tomu hlavnému. Druhý diel si môže dovoliť oveľa viac pracovať so scenáristickými invenciami, najrôznejšími twistami (pre laikov, s dejovými zvratmi) a popritom nezabudnúť na „starých“ divákov odchovaných Genom Roddenberrym – postava Khana je totiž výmyslom práve starej generácie. Ku Spockovi (Leonard Nimoy) sa tak pridáva Khan ako symbol spojenia starého s novým. Kultoví fanúšikovia si povšimnú aj ďalšie prepojenia (napríklad v podobe triblov).

 

Druhý diel už nepracuje toľko s posádkou Enterprise a s dynamikou vzťahov v jej vnútri (spomínaný trojuholník Uhura – Kirk – Spock sa dostane na pretras snáď len dvakrát), ale pracuje s konfrontáciou dvoch svetov v globálnom ponímaní, sveta Enterprise a sveta mimo neho, v tomto prípade sveta „khanovského“. Kým v prvom dieli sa pozornosť upriamovala na prvý svet, tak v druhom to je práve ten druhý. Dôvod je prostý. Divák znalý jedničky už nepotrebuje sledovať hašterenie Kirka so Spockom, ale ich spoločný boj proti jednému nepriateľovi – Khanovi. Khan je zloduch zloduchov, „sherlockovsky“ geniálny jedinec obdarený mimoriadnou silou a schopnosťou manipulácie. Voľba, ktorá padla na Benedicta Cumberbatcha, sa spočiatku javila byť prinajlepšom otázna, ale z britského herca sa napokon ukázal byť excelentný „záporák“. Dokonca niektorí tvrdia, že je to jeden z historicky najlepšie stvárnených „záporákov“ v celej histórii Star Treku. Odvážne tvrdenie, no možno nie až tak vzdialené pravde. Cumberbatch akceptoval ponuku tvorcov, kývol na nižší plat (čo Benicio del Toro nechcel) a z Khana vytvoril vplyvom svojho obdivuhodného hereckého šarmu dokonale vnútorne i navonok koherentnú postavu. Tá sa javí koherentná, teda vyrovnaná, ako pre odborníkov z komunity „trekkies“, ako aj tých v startrekovskej mytológii menej zbehlých. Tí menej zbehlí sa počas troch štvrtín budú snažiť Khana zaradiť na základe toho, či je to záporná, kladná, respektíve záporne-kladná postava. Naopak, tí znalejší, budú „nového“ Khana prirovnávať k starému a hľadať rozdiely a odlišnosti v prístupe na základe dvoch odlišných spracovaní – starého a tohto novšieho. Abramsova voľba je geniálna – Khan predstavuje, podobne ako v prvom dieli Spock Prime, pomyselný most medzi dvomi paralelne diferencovanými svetmi. V každom z nich žije iný divák. Podaktorí z tých odchovaných na starých príbehoch lode Enterprise si pred dvomi týždňami nostalgicky zaspomínali na DeForesta Kelleyho, starého doktora McCoya zo starého Star Treku, ktorý nás pred štrnástimi rokmi opustil. Keď vo filme v roku 1986 dával pacientke liek na rakovinu asi netušil, že ho táto istá choroba raz zabije. Kým starší diváci na Kelleyho radi spomínajú, tak tým mladším toto meno nič nepovie. A v tom je ten podstatný rozdiel – každý v novom Star Treku uvidí niečo iné. Jeden nostalgiu, iný sci-fi „akčňák“, tretí pokračovateľa filmov s tématikou života na vesmírnej lodi a podobne.

 

J. J. Abrams zariskoval, keď si vzal na plecia úlohu zmodernizovať Star Trek, ale podarilo sa mu to náramne. Druhý diel predčil prvý a vzhľadom na to, že tretí diel bude zas o niečom iný, máme sa na čo tešiť. Tentoraz by sa proti Enterprise mala postaviť neznáma sila z vesmíru. Presne, ako to bývalo v starom Star Treku.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?