Aj Hugov Jean Valjean mal svoj orchester a dokonca bol zo Slovenska

Autor: Boris Cíferský | 8.7.2013 o 18:40 | Karma článku: 3,49 | Prečítané:  487x

Počuli ste už o slovenskej kapele Orchester Jeana Valjeana? Ak nie, nič si z toho nerobte. Donedávna ani ja nie. Dnes si občas z voľnej chvíle vypočujem nejakú skladbu a uvedomím si, že svet dokáže byť veselý, hravý, zábavný a celkovo tak nejako pozitívny.

Prečo Orchester Jeana Valjeana? Lebo, keď budeme slávni, povieme, že sme začínali ako bedári.“ Tak znie vysvetlenie názvu slovenskej hudobnej kapely (býva označovaná aj za bratislavskú) s názvom Orchester Jeana Valjeana. Názov v sebe spája tri slová, ktoré mám rád. Orchester, Jean a Valjean. Možno to bola moja proklamovaná láska k Hugovmu literárnemu opusu, ktorá ma náhodou priviedla k tejto skupine. Neviem. Každopádne, Orchester Jeana Valjeana (OJV) má v sebe niečo podobné, ako aj jeho postava v názve – robí hudbu, ktorá sa nemusí páčiť každému, zároveň si však v nej každý môže nájsť to svoje. Je to ako Jean Valjean, niektorí ho vidia ako kladného, iní ako záporného a tretí ako záporne-kladného hrdinu. A akú hudbu robí „jeho“ orchester? Ako sa môžete dočítať na webe, tak takú, ktorá prezentuje „hravý, veselý, miestami mierne ironicky pohľad na život.“

 

Orchester Jeana Valjeana tvorí viacero nadaných mladých umelcov, ktorých niektorých možno poznáte. Daniel Fischer je televíznym divákom známy vďaka účinkovaniu v Ordinácii v ružovej záhrade a podaktorí (ako ja) ho poznáte aj ako talentovaného charakterového herca z divadla. Na pódiu ho dopĺňajú Ján Morávek, Daniel Žulčák, Lukáš Brutovský či Filip Šebšajevič.

 

Popravde, nedokážem vysvetliť, čo mám na tejto kapele rád. Možno tú hravosť, veselosť, ktorá je v protiklade ku depresívnosti skladieb o nenaplnených láskach a o najrôznejších citových trápeniach. Možno je to tá nevinná irónia, ktorá sa dotýka i vážnejších tém s neobyčajnou ľahkosťou. Možno je to tá hra so slovami, ktoré strácajú svoje pôvodné asociácie s inými slovami a vytvárajú netušené významy. Veď kto iný by sa odvážil zhudobniť tínedžerskú pubertálnu vyrážku v skladbe s názvom Jebák tak ako Orchester Jeana Valjeana?

 


 

Nevyznám sa v hudbe natoľko, aby som mohol hodnotiť ich objektívne kvality. Ale verím tomu, že dobrá skladba nie je definovaná len dobrým textom, ale predovšetkým chytľavou hudbou. Keď človek nepozná text, „pomhkáva“ si hudbu a na základe nej si zamiluje aj text. Dodnes mám v hlave jednu skladbu zo Schindlerovho zoznamu, ktorá má aj slová, bojím sa ich však čítať či poznať, pretože tým by hudba stratila tú svoju vášeň, ktorú má. Ako čistá hudba. Slová Orchestra Jeana Valjeana, sú, pochopiteľne, obsahovo úplne iné, avšak tiež vychádzajú z tónov, ktoré sú mojim ušiam príjemné. Ako znel odkaz kapely pred jedným koncertom: Až v kostiach pocítiš tento rytmus, tak sa mu poddaj a spravíme rámus... Nikdy ti nebude tak ako dnes, krv sa ti zmení na rytmickú zmes..." Možno aj vo mne sa začína dačo miešať.

 

Dnešný blog nie je reklamou tejto kapely ani nejakým product placementom v mojom, inak kultúrne zameranom blogu. Je skôr úprimným vyjadrením toho, že aj taký starý, čo sa hudby týka, výrazne konzervatívny jedinec ako ja, môže aj v zdanlivo odlišnom type hudby, než takú akú má rád, nájsť niečo nové, zaujímavé.

 

Zdroj citácii: www.elam.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?