Georges Feydeau: Tak sa na mňa prilepila

Autor: Boris Cíferský | 18.9.2013 o 18:14 | (upravené 19.9.2013 o 7:59) Karma článku: 4,21 | Prečítané:  1621x

Jedným z divácky najvďačnejších predstavení v repertoári Činohry Slovenského národného divadla je hra z pera francúzskeho dramatika Georgesa Feydeau. Inscenáciu v prevedení nášho divadla najlepšie vystihujú nasledovné slovné spojenia – plná sála, výbuchy smiechu a mohutné záverečné standing ovations. Jej objektívne kvality sú však minimálne rozporuplné.

Z inscenácie Tak sa na mňa prilepilaZ inscenácie Tak sa na mňa prilepilawww.snd.sk - Jana Nemčoková

Aj Činohra Slovenského národného divadla potrebuje jednoduché, zábavné a intelektuálne nenáročné hry. Potrebuje to, čo samotné divadlo označuje ako „bláznivá komédia“. Francúzsky dramatik Feydeau patrí medzi vďačné artikle činohry – okrem Tak sa na mňa prilepila sa stále ešte hrá aj jeho staršia hra Chrobák v hlave. „Nová“ feydeauovka je síce na scéne „len“ ôsmy rok, no je takmer isté, že prežije viacero súčasných činoherných inscenácii. Dôvod je prostý – spokojný je divák i divadlo.


Za obľúbenosťou inscenácie nie je treba hľadať len jej kvality, ale predovšetkým aj akýsi súčasný trend panujúci vo vzťahu divák – dramaturgia. Kým v dávnej minulosti sa smeli inscenovať len „kultivované“ hry, ktoré slúžili k obveseleniu ekonomicky silnejšej triedy, tak súčasný spôsob stvárnenia Feydeauovej hry dáva jasne tušiť, že tentoraz to bude presne naopak – hry so slovami, nahota, lacné vtipy, to všetko sú prvky, ktoré by sme v staršej dobe rozhodne nenašli. Dramaturgia divadla však správne vytušila, že divák sa nepotrebuje len citovo vzdelávať, prežívať hlbokú katarziu, či akoby povedal Goethe, „zažívať len trampoty istej Miss Jenny“, ale sa aj zabávať. Občas banálne, lacno, nevkusne, presne ako tí hrdinovia Zolovho Germinalu.


Tak sa na mňa prilepila má ďaleko od mravoučných hier, nesnaží sa o hľadanie odpovedí o životnom smerovaní, nekritizuje, neanalyzuje, snaží sa len rozosmiať. Jej sila a zároveň hlavný nedostatok spočíva práve v jej jednoduchosti. Nekladie na divákov nároky, uspokojí tých, ktorí sa prišli pobaviť a vytrestá tých, ktorí v nej prišli hľadať zmysel. Hľadať v inscenácii nejakú aktualizáciu do súčasnosti a zámer kritizovať toľko rozšírenú neveru, je chybou. Sukničkári nie sú potrestaní, dokonca sa dočkajú svadby, A tí, ktorí sa snažia umelecky presadiť, skončia v putách.


Jednotlivé zložky inscenácie dotvárajú finálnu predstavu o tom, čoho je divák svedkom. Jednoduchá, ružová scéna Jozefa Cillera, ktorej najdôležitejšími súčasťami sú stôl a stoličky, respektíve sprchovací kút, dotvára imidž podobne intelektuálne jednoduchej inscenácie. Zaujmú však kostýmy Milana Čorbu, ktoré sú jediným ukazovateľom dobového zaradenia inscenácie a sú výraznou súčasťou produkčnej stránky diela. Hudba Petra Mankoveckého je tradične nápaditá a dobre zapadá do kontextu samotnej inscenácie svojou hravosťou a vkusnou nonšalantnosťou. Z hereckého ansámblu vyniká Tomáš Maštalír, ktorý ako jeden z mála hercov nedovolil svojej postave až príliš skĺznuť do roviny často až zbytočnej grotesknosti. Viacerí herci sa však až príliš nechali uniesť svojimi postavami a priestorom, ktoré dostali a vo výsledku to pôsobí kontraproduktívne. O prevedení Feuyeauovej hry totiž platí dobre známe tvrdenie, že opakujúci sa vtip už nie je vtipom. Alebo presnejšie, už nie tak dobrým vtipom. Preto aj s postupujúcom časom inscenácie upadá jej zábavnosť i vnútorná koherentnosť nastolená v prvom dejstve.


Tak sa na mňa prilepila patrí medzi diela, ktoré sú z hľadiska dramaturgického smerovania divadla potrebné. Ak má divadlo slúžiť „všetkým“, tak potrebuje aj diela, ktoré budú opakom intelektuálne náročných hier. Samotná inscenácia nie je napokon ani tak odrazom ľudských nerestí (nevera), ako skôr ľudských túžob. Prostej túžby zabávať sa a pritom na nič nemyslieť.


Hodnotenie: 3/5


Tak sa na mňa prilepila

Preklad: Soňa Šimková

Réžia : Ľubomír Vajdička

Úprava: Ľubomír Vajdička, Peter Pavlac, Marek Pivovar

Dramaturgia: Peter Pavlac

Scéna: Jozef Ciller

Kostýmy: Milan Čorba

Hudba: Peter Mankovecký

 

Barónka Duverger: Soňa Valentová - Hasprová

Lucette: Diana Mórová

Viviane: Monika Hilmerová, Petra Vajdová

Marceline: Gabriela Dzuríková

Nini Galant: Ivana Kuxová, Andrea Sabová a. h.

Miss Betting: Anna Maľová

Dáma: Eva Mária Chalupová

Bouzin: Ľuboš Kostelný, Richard Stanke, Michal Jánoš a. h.

Generál: Jozef Vajda

Bois d' Enghien: Tomáš Maštalír

Fontanet: Ján Koleník, Juraj Ďuriš a. h.

De Cheneviette: Vladimír Obšil

Firmin: Marián Viskup a. h., Daniel Žulčák, posl. VŠMU

Domovník: Marián Lipták, a. h.

Pán Lantery: Marián Končal a. h.

Jean: Dominik Gajdoš, posl. VŠMU, Marián Chalány, a. h.

Antonio, Ženích: Jakub Lorencovič, posl. VŠMU

Kvetinár: Marián Viskup a. h., Daniel Žulčák, posl. VŠMU

Emile: Lukáš Dóza, posl. VŠMU, Daniel Žulčák, posl. VŠMU

Pán : Oldo Hlaváček a. h.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?