reklama

Na káve s Al Pacinom a Robertom De Nirom

Od geniálnej scény v závere Singerových Podozrivých, cez scénu v sprche v Hitchcockovom Psychu, až po nezabudnuteľnú repliku "nikto nie je dokonalý" v závere komédie Niekto to rád horúce Billyho Wildera. Ale aj táto replika je rel

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)
Rozhovor
Rozhovor 

X+Rozhovor

Keď časopis Observer zostavoval na základe diváckeho hlasovania rebríček tých najpamätnejších filmových momentov, tak mu do redakcie prišlo až 2.500 tipov a 15.000 hlasov. Schopnosť „vytvoriť“ silnú a nezabudnuteľnú scénu je zárukou pre tvorcov, že sa na ich film nezabudne. Dobrým príkladom by mohla byť film Brief Encounter z roku 1945, z ktorého si väčšina divákov zapamätala možno trochu životne cynicky krutú rozlúčku medzi zamilovanou dvojicou. Fanúšikovia Star Wars budú mať do konca života v pamäti slová „I am your father“ Dartha Vadera, ktoré napríklad server ign.com označil za najväčší filmový moment všetkých čias. Romantikom sa možno vybaví scéna z Titanicu na lodi, v ktorej Kate Winslet „lieta“, ktorá sa neskôr stala predmetom najrôznejších parodovaní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No jednu z najznámejších scén nielen v rámci „svojho“ filmu, ale aj jednu z najznámejších vôbec, vytvoril Michael Mann. Jedným z vrcholovom jeho akčného krimi filmu Heat (Neľútostný súboj, 1995) je rozhovor detektíva Vincenta Hannu (Al Pacino) s profesionálnym zločincom Neilom McCauleym (Robert De Niro) v jednej z reštaurácii v Beverly Hills. Viac než 6-minútový rozhovor sa spoločne so scénou prestrelky po prepadnutí banky zaradil nielen medzi najpamätnejšie momenty v rámci samotného filmu, ale aj filmovej histórie, čoho dôkazom je aj umiestnenie v rebríčku Observeru na 100. mieste.

Michael Mann označil scénu v reštaurácii za „manželskú“, ktorá asi najlepšie demonštruje vzťah medzi týmito dvomi mužmi. Samotný vzťah bol veľmi blízky nielen vo filmovom prevedení, ale aj v skutočnosti. Inšpiráciou pre samotnú scénu bol pre Manna udalosť, ktorú mu opísal jeho kamarát Chuck Adams, ktorý v roku 1963 v Chicagu zabil skutočného McCauleyho. Obaja sa, podobne ako aj vo filme, raz stretli na káve. „Boli medzi nimi skutočné sympatie, ale obaja vedeli, že by ich ten druhý dokázal zabiť.“ Sympatie medzi dvomi ľuďmi z odlišných sfér spoločnosti sa stali aj jadrom pre Mannov (čiastočne) autorský počin majúci však veľmi blízko k žánru akčného filmu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ani Pacino a ani De Niro sa na samotnú scénu príliš nepripravovali. S plánom ako ju nakrútiť trochu inak prišiel De Niro, ktorý chcel, aby scéna pôsobila čo najdôveryhodnejšie. Mann k tomu dodáva: „Len sme si to párkrát prečítali, veľmi mechanicky, pretože ak sa to kúzlo malo ukázať, chcel som ho vo filme, nie v mojej kancelárii.“ A tak sa aj stalo, spravilo sa niekoľko málo skúšok a šlo sa na ostro. Americký režisér, aby ešte viac zvýraznil samotný rozhovor dvoch profesionálov vo svojom obore, tak umiestnil scénu do vizuálne úplne neutrálneho pozadia nezaujímavej reštaurácie. Diváci tak neboli rušení žiadnymi vonkajšími vplyvmi a mohli si naplno užívať každú sekundu z ich vzájomného rozhovoru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mann v rozhovore zverejnenom na dga.org opísal priebeh samotného nakrúcania scény. „Pacino a De Niro sú dvaja z najväčších hercov na našej planéte a tak som vedel, že … každý z nich bude reagovať na i to najmenšie gesto, i zmenu pozície či váhy … Oni sa skenujú navzájom, ako MRI. Obaja muži si uvedomujú, že ich najbližšie stretnutie bude znamenať istú smrť pre jedného z nich. Snaha získať výhodu nad tým druhým je dôvodom prečo sa stretli.“ Mann vo svojom príbehu neprináša archetypy postáv, ale vytvára úplne novú typológiu, v ktorej chápe každého človeka, či už McCauleyho či Hannu ako dobré i zlé postavy zároveň. Nevytvára príbeh o dobrých policajtoch a zlých zločincoch, nepolariizuje svet na „čiernych“ a „bielych“, verí v to, že u každého jednotlivca je priestor na to, aby sa stal či už dobrým, alebo zlým. Ako u McCauleyho a Hannu. Obaja, hoci stoja na opačných póloch, cítia sebe vzájomné sympatie prameniace z toho, že sú si podobní. „Robím to, čo viem najlepšie .. Ty robíš to, čo vieš najlepšie. Snažíš sa zastaviť ľudí ako som ja,“ hovorí Hannovi McCauley.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samotná scéna sa nakrúcala v priebehu jediného popoludnia počas asi šiestich hodín. Herci sedeli za stolom v reštaurácii v Beverly Hills, za sebou mali kamery, ktoré snímali ich tváre a každú i tú najmenšiu zmenu v ich výraze. Thomas Mann chcel, aby bol celý dialóg v zábere, teda, aby žiadne slovo neušlo pozornosti oka kamery, čo by si vyžadovalo častý strih. Výsledný efekt nebol až tak dobrý a tak to Mann pretočil. S použitím iba troch kamier (dve za hercami a jedna profilová) sa mu podarilo vytvoriť scénu, ktorá spĺňala jeho požiadavky a zapísala sa do dejín ako jeden z najlepších rozhovorov vo filme všetkých čias.

Zdroje: The Guardian, dga.org,

Foto v blogu:: http://blogs.abc.net.au/.a/6a00e0097e4e6888330133f40f71ba970b-500wi, http://media.onsugar.com/files/2011/01/03/2/1331/13311615/3e/Heat-1995-Al-Pacino_0.png

Poznámka: Video z youtube je česky z prostej príčiny – anglickú verziu som nenašiel

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu