Plusy a mínusy Cuarónovej Gravitácie

Autor: Boris Cíferský | 23.10.2013 o 8:34 | (upravené 13.11.2013 o 9:27) Karma článku: 4,18 | Prečítané:  679x

Asi žiadny film v tomto roku nevzbudil toľko rozruchu, ako počin mexického režiséra Alfonsa Cuaróna Gravitácia (Gravity). Jeho objektívnym kvalitám bude venovaný dnešný blog.

Z filmu GravitáciaZ filmu Gravitáciawww.insidemovies.ew.com

Cuarónova Gravitácia je počin hodný obdivu hneď z viacerých hľadísk – oživil záujem o 3D, ktorého opodstatnenosť začala byť v posledných málo rokoch predmetom diskusii a pritiahol do kín aj tých, ktorí do neho bežne nechodia. Využil k tomu nástroj nanajvýš zaujímavý – žáner science-fiction. Naznačil som to už pri Europa Report, ale poviem to aj tu – žáner sci-fi je tým „najdiváckejším“ žánrom, keďže spája ľudskú túžbu objavovať (divák) s možnosťou takmer neobmedzenej kreácie v priestore (tvorca). Umožňuje vytvárať „netuctové“ príbehy (ako je aj Gravitácia), v ktorých režisér môže uplatniť svoju fantáziu a predstavivosť (spomeňte napríklad na Apollo 18).



 

Za pomerne originálny počin môžeme označiť aj spomínaný film mexického režiséra. Originálny preto, že veľa tvorcov pred ním sa neodvážilo situovať dej do vesmíru. A v tomto prípade priamo do vesmíru, nie na vesmírnu loď. Do kontrastu sa tak dostáva dynamika, ktorú príbeh vytvára s tým ne-dynamickým priestorom (tma, chlad, žiadny kyslík) vesmíru. Inak povedané, zdrojom napätia sa stáva vždy človek. Hoci Cuarónov počin je v mnohom inovatívny, tak zároveň je aj plný určitých schématických klíšé. Žena, ktorej zomrela dcéra a ktorá sa po 6-mesačnom tréningu vydáva do vesmíru (navyše psychicky stále trochu labilná), „otcovský“ George Clooney, ktorý vždy myslí viac na ostatných než na seba a podobne. Hoci film sa snaží predstaviť doktorku Ryan Stone (Sandra Bullock) ako ženu, ktorá je sama na Zemi i vo vesmíre, tak to robí spôsobom prinajmenšom sporným (musí žene zomrieť dieťa, aby našla vôľu žiť?!). A musí Matt Kowalski (George Clooney) zomrieť, keď je šanca na záchranu? A v neposlednom rade, musí sa žena dostať na kozmickú stanicu práve v tej poslednej sekunde, kedy jej už takmer nezostáva kyslík na dýchanie?



 

Gravitácia je zo žánrového hľadiska (teraz z pohľadu čistého sci-fi) málo inovatívna. Neprináša totiž nič iné, než obyčajné akčné sci-fi len s minimálnym presahom za hranice svojho očakávaného obzoru. Je to svojim spôsobom plus i mínus zároveň. Na jednu stranu je dobré, že Cuarón vytvoril film tak priamočiary, dynamický film s minimom „hluchých“ miest a prijateľnou stopážou, no na stranu druhú je veľká škoda, že film neobsahuje nejaký hlbší myšlienkový (či ak chcete filozofický) presah. Inak povedané, chýba mu myšlienková bohatosť Tarkovského Solarisu. Chýba mu niečo, čo budú môcť diváci spätne analyzovať a zamýšľať sa nad tým. Zopár náznakov tohto vo filme vidíme (rozhovor Ryan s Kowalskim v sne), ale je to len letmý vánok. Cuáron sa skrátka vybral cestou akčného sci-fi, čo uspokojí väčšinové publikum, ale neuspokojí to menšinové, ktoré hľadá za filmom niečo viac.



 

Niektoré scény a zábery sú však nezabudnuteľné. Vizuálna zložka je jednou z najsilnejších stránok celého filmu. Možnosť opájať sa krásami vesmíru z pohodlia domova či kinosály je na fascinujúca. Hollywoodom zatiaľ nie úplne docenený Emmanuel Lubezki ukázal, ako spojiť dve zdanlivo nespojiteľné časti - „nudný“ vesmír a drámu odohrávajúcu sa v ňom. Umne mieša dlhšie statické zábery s dynamickými akčnými sekvenciami s častým strihom, čím dodáva filmu vyvážený pomer napätia a estetickej krásy priestoru. Dodáva vesmíru „emócie“ a mení ho z veľkého čierneho „nič“ na niečo. Obrazy, v ktorých Sandra Bullock letí interiérom čínskej lode, alebo ako vstáva na nohy v závere, sú dôkazom jeho veľkého talentu.



 

Záverom musím konštatovať, že Cuarónova Gravitácia je bezpochyby vynikajúci počin, chýba mu však niečo to „viac“, čo robí z filmu majstrovské dielo. Ale pravdou je aj to, že ako mainstreamový film, je to veľmi, veľmi dobré dielo. Dokonca by som si dovolil vizionársky tvrdiť, že Cuarónov počin bude stáť na počiatku objavovania vesmíru, tak ako ho popísal mexický režisér. Už nebudeme limitovaný vesmírnymi stanicami, loďami, ale budeme sa „odvážne púšťať tam, kam sa doposiaľ človek nevydal“. Ako v Star Treku, odkiaľ som si tento citát požičal. Plusy a mínusy vidíte nižšie.



 

+ originalita

+ zvýšený záujem o 3D

+ dynamický a priamočiary film

+ vizuálna stránka filmu

+ nebývalo dobre podarený mainstreamový film

+ prvý film svojho špecifického sub-žánru

+ hudobná zložka

- klišé

- nelogickosti

- absentujúci filozofický presah

obrázky: huffingtonpost.com

/spantext-decoration: none;/pcolor: #000000;margin-bottom: 0cm;

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?