Čierna komédia v Divadle Lab: Zásah do čierneho!

Autor: Boris Cíferský | 28.10.2013 o 23:54 | (upravené 13.11.2013 o 9:26) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  1451x

Že vraj opitý triezveho nezahrá. A čo takto zahrať slepého na osvetlenom javisku? Zdá sa to byť jednoduché, ale skúste to zahrať!

Čierna komédiaČierna komédiaDivadlo Lab, http://divadlolab.vsmu.sk

Súčasný divák preferuje komédie. Preferuje to, o čom píše nasledovník Aristotela, teda môcť vidieť ľudí horších než sú a utápať sa v sebaklame, že ten náš život je lepší.

 

Osobne preferujem viac tragédie než komédie, keďže poskytujú hlbšiu katarziu a teda doceniť komédie je pre mňa vždy zložitejšie. Hra britského dramatika Petera Shaffera a predovšetkým prevedenie jeho hry na doskách Divadla Lab VŠMU však spĺňa aj moje najprísnejšie kritériá. Potvrdzuje totiž to, že nie všetky rýchlo „uvarené“ jedlo nemusí chutiť lahodne. Narážam tým na históriu samotnej hry, kedy musel britský autor napísať a uviesť hru v rádoch niekoľkých málo mesiacov. To sa mu podarilo, hoci ešte na jednej z posledných skúšok musel svoj projekt upravovať a meniť.

 

Z londýnskej premiéry: Spomínam na premiéru Čiernej komédie, ktorý Londýnske národné divadlo uviedlo pred takmer 38 rokmi. V hľadisku sedel aj sám autor, Peter Shaffer, ktorý si (obrazne povedané) obhrýzal všetky nechty od nervozity, ako diváci prijmú jeho hru. Jeho obavy boli oprávnené – od chvíle, kedy sa dozvedel, že hru musí vytvoriť, až do okamihu premiéry uplynul len krátky čas a ešte na poslednej skúške (a to jednej z mála!) sa ešte dotváral scenár. Premiéra sa niesla v zvláštnom duchu. Kým celé publikum sa smialo, tak jeden silnejší pán sediaci priamo pred Shafferom, celý čas mlčal, čím mu spôsoboval veľkú nervozitu (údajne to bol nejaký renomovaný kritik). Hra sa napokon stretla s obrovským úspechom medzi divákmi, čo britského autora utvrdilo v tom, že jeho šitie horúcou ihlou bolo nanajvýš úspešné. A ani ten jeden nespokojný tichý hlas v konečnom zúčtovaní veľa neznamenal.

 

Mohlo by sa zdať, že Shafferova hra je zaujímavá len svojou formou a nie obsahom. Pointa hry totiž spočíva v obrátení polarity svetla a tmy a teda v „svetle“ herci nevidia a vo „tme“ herci vidia paradoxne takmer všetko. Divák samozrejme všetko „voyeuristicky“ sleduje. Táto ústredná myšlienka priamo ovplyvňuje aj komiku hry. Tá je totiž atypicky situačná, keďže humor už nevyplýva z vývoja príbehu ako takého (napríklad z toho, že muž je prichytený s milenkou), ale z vonkajších okolností, výpadku elektriny. Komika je tak výsledkom udalostí, do ktorých nemohli postavy nijako zasiahnuť a jediné čo musia, je na tieto nové podmienky sa adaptovať. Pre postavy hry to znamená naučiť sa existovať v tme a pre hercov to znamená naučiť sa hrať za svetla na to, akoby nič nevideli.

 

Zahrať slepého, keď človek vidí teoreticky ťažké nie je. Zahrať to však vierohodne s tým, aby tomu uveril divák, je však náročným orieškom. O to viac zaujme dôsledná réžia Juraja Bielika a Antona Korenčiho, ktorým sa dôslednou prácou podarilo hercov naučiť sa pohybovať sa na javisku za svetla a pritom nič nevidieť. Ich pády, priam kaskadárske variácie tak pôsobia vierohodne a teda aj primerane komicky. Hercom sa úspešne darí vyhýbať sa omylom a očným kontaktom v tme, „darí“ sa im narážať, padať, ničiť a hlavne zabávať.

 

Obsahová stránka Čiernej komédie neustupuje vplyvom originálnej formy do úzadia (čo často v prípade podobných skvelých nápadov často hrozí), ale stáva sa plnohodnotným „hráčom“ na javisku. Jednotlivé postavy nie sú len „niekto z ľudu“, ale sú to výrazné a pomerne jasne definované charaktery – od prísneho otca, cez chudobného umelca-sukničkára, až po neurotického suseda. Ich skutočné charaktery však odhalí až príchod ženy a milenky Cley, ktorá ukáže, ako to s ľuďmi v skutočnosti je i to, že niektoré veci ani tma nedokáže ukryť – potlačované city, nedoriešenú minulosť či až priveľké lipnutie na otcovi. Nedajte sa však oklamať, Shafferova hra si nerobí zálusk na odpovedanie pálčivých otázok o zmysle života, je to čistá a mimoriadne zábavná fraška, ktorej sú otázky o morálke na míle vzdialené. Jej primárnym cieľom je zabaviť a preto aj každá jedna z postáv je čisto „plochou“ komickou figúrou.

 

Z histórie hry: V roku 1965 hľadal riaditeľ Národného divadla v Londýne Laurence Olivier novú hru, ktorú by mohol uviesť na javisku. Dramaturg divadla Kenneth Tynan oslovil Shaffera, ktorého poznal ako dobrého dramatika, s tým, či mu nevie pomôcť. Ten mu naznačil svoj plán na svoju jedno-aktovku, ktorá by spočívala vo využití „čínskej“ tmy, teda obrátenia videnia svetla a tmy. Tynanovi sa nápad tak pozdával, že Shaffera okamžite dotiahol k Olivierovi, ktorý mu zadal, i cez Shafferove značné protesty (že sa jedná len o nápad, nie hru) príkaz vytvoriť scenár.

 

Inscenácia predstavuje pre hercov hneď dvojitú výzvu – ukázať popri hereckých taktiež svoje pohybové zručnosti. Najlepšie to dokumentuje postava Brindsleyho Millera (Dominik Gajdoš), ktorý sa počas takmer celého predstavenia prakticky nepohne z javiska a všetko fyzicky i herecky úspešne a bravúrne„odmaká“. Svoju postavu predstaví ako hedonistického pôžitkára, ktorý naprie blížiacej sa svadbe nezakryte laškuje so svojou bývalou priateľkou Cleou. Jeho partnerka a nastávajúca Carol Melkettová (Marta Maťová) stelesňuje skôr jednoduchú ženu, ešte dieťa, pre ktorú je jej skutočným mužom v živote jej otec, plukovník Melkett. Marta Maťová v inscenácii ukázala, že je veľmi výraznou herečkou so schopnosťou pritiahnuť na seba všetku pozornosť, v prípade, že k tomu dostane príležitosť. Spomínaný plukovník Melkett (Jozef Jurčišin-Kukľa) vdýchol prísnemu vojenskému otcovi svieži závan komiky a predstavil svoju postavu nielen ako dominantného muža a ochranárskeho otca, ale aj ako osamelého samotára, ktorého životným poslaním je správne vydať dcéru. Dvojica susedov a priateľov (Lukáš Pelč a Júlia Kováčiková), elektrikár (Cyril Žolnír) a miliardár (Michal Thomasy) v menších roliach príjemne dopĺňajú herecký repertoár. Veľmi výrazným zjavom v inscenácii je Veronika Strapková (Clea), ktorá hoci stvárnila len jednu z tých najmenších rolí, tak sa uviedla veľmi výrazne. Jej postava stojí niekde na pomedzí odvrhnutej milenky (jej monológ, v ktorom odhalí svoju identitu), beznádejnej romantičky (jej dialóg s Brindsleym) a eroticky vášnivej ženy (pobehujúc len v košeli). Jej veľký herecký talent je prísľubom do budúcnosti. Kvalitnú inscenáciu dotvára pôsobivá a živá scéna Adama Cisára i pestrofarebné kostýmy Miroslava Krála.

 

Čierna komédia nie je hereckým cvičením, ale predovšetkým dramaturgicky dobre zvolenou a režíjne vynikajúcou zvládnutou inscenáciou, ktorá má ambíciu pritiahnuť ľudí do hľadiska. Nie je to hra, ktorá by predstavovala akýkoľvek dramaturgický kompromis, ale predstavuje skôr konceptuálne dôsledne vybranú hru, ktorej nechýba takmer nič. Zaujme po odbornej i tej bežnej diváckej stránke. Rozosmeje (dokonca i divákov, ktorí sa často nesmejú, ako ja), zaujme (spôsobom stvárnenia formy) i veľa čo prezentuje (pohybové schopnosti hercov). Chyby by sa v nej samozrejme našli, ale nie sú natoľko zásadné, aby skazili celkový dojem z hry. A pevne verím, že aj tie malé chybičky sa postupne podarí odstrániť ďalšími reprízami. Divadlo Lab VŠMU má ďalšiu hru, v ktorej záverečné standing ovations (ako na premíére) sú oprávnenou, i keď pre niektorých stále ešte teatrálnou, demonštráciou kvalít inscenácie. Má hru, ktorá dokazuje to najzásadnejšie: že stále sa dá ešte priniesť na javisko originálna komédia, v ktorej sa nebudú cyklicky opakovať tie isté témy a prvky.

 

Hodnotenie: 4.5/5

 

Čierna komédia

Preklad: Miloš Pietor

Úprava: Juraj Bielik

Réžia: Juraj Bielik, Anton Korenči

Scéna: Adam Cisár

Kostýmy: Miroslav Král

Produkcia: Filip Kuchar, Kristína Zátrochová

Hrajú: Dominik Gajdoš, Marta Maťová, Júlia Kováčiková/ Tajna Peršić, Jozef Jurčišin-Kukľa, Lukáš Pelč, Veronika Strapková/Michaela Čillíková, Michal Thomasy, Cyril Žolnír


p/p

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?