Ako 14-ročné dievča chytí do pasce nebezpečného pedofila

Autor: Boris Cíferský | 6.11.2013 o 16:26 | (upravené 13.11.2013 o 9:26) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  2223x

Jeden z často využívaných citátov hovorí toto “Kým sa vydáš na cestu pomsty, vykop dva hroby.” Téma pomsty nepredstavuje ani vo svete filmu nič nové a to ani pre ženské hrdinky, spomeňte na Beatrix Kiddo z Tarantinovho opusu Kill Bill. Čo ak však nôž do ruky vezme iba 14-ročné dievča?

Ellen Page (Hayley) a Patrick Wilson (Jeff) vo filme V pasciEllen Page (Hayley) a Patrick Wilson (Jeff) vo filme V pascihttp://www.theguardian.com

Charizmatický Porter v podaní Mela Gibsona v Odplate, ktorý mláti grázlov a chráni krehké ženy či príkladne ľudská Jodie Foster v Niet návratu. Obe tieto postavy spája túžba pomstiť sa za napáchané krivdy. Ak by sme si spravili hlbší prierez filmami, ktoré operujú s témou pomsty, tak by sme videli, že charaktery hlavných hrdinov nie sú až tak rozmanité, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú to väčšinou chladnokrvní psychopati, kriminálnici, (Porter) či do nich transformovaní "zdraví" ľudia, ktorí až do určitého momentu žili bežným životom (moderátorka Erica Bain v Niet návratu). Existuje však aj vzácna výnimka, ktorá sa vymyká bežnému zaradeniu z hľadiska akejsi filmovo-forenznej psychológie – typ tzv. "mladého pomstiteľa", ktorý pod maskou zdanlivej normálnosti ukrýva svoje násilné ja. Dokáže vďaka tomu bez problémov koexistovať v spoločnosti s ostatnými, rovnako tak aj chladnokrvne zastreliť, či v našom prípade vykastrovať, ak je treba. Takouto postavou je aj iba 14-ročná Hayley Stark z filmu Davida Sladea, V pasci (2005, Hard Candy).



 

Začína to nevinným ahoj

Prakticky dennodenne komunikujeme s ľuďmi, ktorých nepoznáme. Nevidíme im do duše, poznáme ich len skrz naše spoločné zážitky, či prostredníctvom informácii z tretích strán. Ešte menej o nich vieme, keď s nimi komunikujeme "online", teda prostredníctvom internetu. Taká je aj komunikácia 14-ročnej tínedžerky Hayley Stark s fotografom Jeffom Kohlverom. Ten je na jednu stranu skutočným fotografom s vlastným profesionálnym portfóliom, no na druhej strane je nebezpečným pedofilom s jasnou preferenciou orientovanou na deti v mladšom veku. Loví na internete svoje obete, ktoré následne (v optimálnom prípade) len fotí. Výsledky svojej práce si ako trofeje vystaví na svoju stenu a to najcennejšie čo má ukryje do trezoru. Čo ak sa však z lovca stane korisť a z lovenej obete lovec?



 

Vášnivé a inteligentné 14-ročné dievča kastruje pedofila

Erica Bain v Niet návratu nebojuje len proti spoločnosti, ale aj s vlastnými pocitmi viny. Jej opakom, protipólom, je Hayley Stark. Vo svojom veku by mala zažívať prvé lásky, užívať si bezstarostný život, no ona napriek tomu kastruje pedofila a núti ho trpieť, podobne ako on svoje obete. Hayley necíti vinu, chladnokrvne realizuje svoj diabolský plán pomsty, bez toho, aby sa čo i len na chvíľu zastavila a zamyslela sa nad tým, či to, čo robí je morálne správne. "Nemyslím si, že ona je nejako zlá či chorá. Myslím si, že je to veľmi vášnivá a inteligentná mladá žena ... Myslím, že vidí, že je niečo zlé so spoločnosťou. Hnevá ju, že to (spoločnosť) ignoruje a chce s tým niečo spraviť."



 

V centre pozornosti Ellen Page

Postavu mladej ochrankyne zverila produkcia vtedy iba 17-ročnej Ellen Page. Tá sa objavila ako čisté zjavenie – po asi tristo neúspešných adeptkách, ktoré neprešli kastingom, prišla rázom Ellen, ktorá si svojou schopnosťou stvárniť tak vyzretú postavu všetkých príjemne prekvapila. Scenár sa páčil aj Page, ktorá bola rada, že dostala konečne možnosť odprostiť sa od "tinedžerskej" role slečien, ktorých najväčšou životnou starosťou sú vzťahy s opačným pohlavím. "Bolo to nesmierne osviežujúce, pretože väčšinou som dostávala scenáre, v ktorých som mala hrať dievča, ktoré robí typické "cool" veci a potom sa jej zapáči chlapec a niečo podobné," zverila sa neskôr Page. Nevadilo jej ani rýchle tempo nakrúcania (necelé tri týždne), ani množstvo strán, ktoré sa v tejto "divadelnej" filmovej dráme musela naučiť, ani nutnosť sa každý jeden deň naladiť do pozície postavy dievčaťa, ktoré ruinuje život pedofila. S hereckým partnerom Patrickom Wilsonom sa jej počas nakrúcania nepodarilo príliš zoznámiť, keďže ako sama hovorí, nebolo jednoducho kedy.



 

Typické a atypické

V pasci je atypickou hrou na mačku a myš. Myš má totiž nad mačkou navrch, napriek tomu, že je menšia a slabšia. O niečo viac typickosti už nájdeme v psychologickom profilovaní jednotlivých postáv. Kohlver je inteligentný, priateľský, obľúbený v kolektíve a zároveň s možnosťou prístupu k deťom v rámci svojej práce módneho fotografa. Hayley Stark je naopak typom anonymného predátora, ktorý odhaľuje svoje pravé "ja" len v hraničných situáciách (dôkazom toho je jej dohadovanie si kina s kamarátkou po kastračnom akte). Obe postavy sú si nanajvýš podobné – obe sú inteligentné, extrovertné, priateľské, vnútorne i navonok odolné a v neposlednom rade psychologicky "deformované". V bežnom svete by človek ani len nespoznal ich deviáciu, odlišnosť, no v prostredí Kohlverovho domu sa charaktery rýchlo prejavia. Dôkazom tejto zmeny je aj meniaca sa farebná škála obrazu vo filme.



 

Protikladný film

Námet z filmu údajne pochádza z prostredia Japonska, v ktorom školáčky lapili do pasce muža, ktorého úmysly s nimi rozhodne neboli čisté. Podobne "nečisté" je aj Sladeovo dielo. Kritik Chicago Readeru napríklad uviedol, že by chcel zabudnúť, že film niekedy videl. Špecifickú nečistosť je možné odpozorovať už v samotnom (americkom) názve filmu, Hard Candy, ktorý je z pohľadu nášho jazyka oxymoronom. Táto nečistosť, či ešte presnejšie protikladnosť, sa "prelieva" celým filmom – najzásadnejšie v tom, že obracia obvyklú polaritu "starý lovec – mladá obeť" na "mladý lovec – stará obeť" s tým, že postava nového predátora má navyše nevýhodu vo svojej fyzickej dispozícii. A čo viac (čo tu hlbšie rozpitvávať nebudem, ale je to na dlhšiu polemiku), tak obe hlavné postavy sú z hľadiska bežných všeobecných charakteristík postáv záporné, ergo sme tu teda svedkami konfliktu medzi dvomi zápornými postavami, z ktorej jedna činí na druhej zlú vec a predsa sa javí byť aj tak lepšou. Vytvoriť si tak vzťah k mladému dievčaťu je náročné.



 

Zároveň je však film aj mimoriadne citlivý voči divákom, keďže priamo nehodnotí činy Hayley. Je to, čo vykonala, oprávnené, či už prekročila určitú hranicu? Kde je tá hranica? Je oprávnené spáchať zločin, keď viete, že tento zločin môže teoreticky zachrániť ďalšie životy v budúcnosti? Je oprávnené stať sa takýmto druhom hrdinu? Odpovede na tieto otázky sú už na divákovi.

 

Foto: http://cynicritics.com, http://www.movpins.com, http://www.imagozone.com, http://www.slantmagazine.com


font-size: small; width=

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?