Nezaslúžený osud bratislavskej Manon

Autor: Boris Cíferský | 7.11.2013 o 8:43 | Karma článku: 4,07 | Prečítané:  518x

Asi poznáte ten pocit, keď ste osamotení vo svojom názore, keď si prečítate knihu, ktorá sa skutočne páči len vám a všetci ostatní ju vnímajú len ako priemerné dielo. Možno taká nejaká je aj tá bratislavská Manon Lescaut.

Manon LescautManon Lescautwww.snd.sk, Jozef Barinka, 2012

Opera Manon Lescaut patrí medzi najvýznamnejšie diela skladateľa Giaccoma Pucciniho. Pri svojej premiére pred viac než sto rokmi si získala srdcia celého publika, ktoré si nad osudom úbohej Manon horečnato poplakalo. Uplynulo vyše storočie a Manon už zdanlivo nikoho nedojme. A to ani v Bratislave.

 

Možno to bol chlad, ktorý panoval vonku, možno nechuť, možno len averzia voči Manon – je ťažké nájsť príčiny neúspechu Manon Lescaut. Napriek tomu, že kapacita hľadiska našej opery dosahuje okolo štyristo miest, tak napísať, že plno bolo aspoň zo štvrtiny by bolo optimistickým odhadom. Manon dnes nevypredáva sálu - utorkový osud bratislavskej Manon bol podobný ako tej opernej – skrz naskrz tragický.



 

Letargické publikum neprebudili ani precítené árie našej prednej sopranistky Jolany Fogašovej v roli Manon či duety s jej partnerom, hlasovo krásne disponovaným Lucianom Mastrom v roli Renata des Grieuxa. Z publika sa tak viac než potlesk bol počuť rozhovor mladých dám či kašľanie. Záverečná “klaňačka” zdvihla zo sedadiel len pár nadšencov schopných rozpoznať dobrú a tvrdú prácu dirigenta Martina Leginusa či doceniť výkony hlavných protagonistov. Ostatní pokračovali v nastolenom polo-spánkovom trende.

 

Príčiny takto signifikantného neúspechu (za tie roky, čo chodím do opery som nikdy menej divákov nevidel!) je dozaistá ťažké posúdiť. Možno absencia tých “správnych” melódii, známych árii, možno nevýrazná a jednoduchá scéna (ktorá sa mne paradoxne páčila), možno príliš osekaná predloha Abbé Prévosta (čo však bolo zámerom talianskeho majstra), alebo len prostý fakt, že bol pracovný týždeň a niečo sa hralo aj vedľa, v Činohre. Alebo cenovaná politika v prípade lístkov na operné predstavenia? Alebo kruté konštatovanie, že bez divákov z neďalekého Rakúska ku nám nemá kto poriadne chodiť? Možno z každého niečo. Každopádne platí, že Rigoletto o týždeň na to, opäť v utorok, je takmer kompletne vypredaný, a to sa na priemiére dokonca údajne ozýval piskot!



 

Možno tej bratislavskej Manon chýba niečo, čo z nej spraví operu hodnú opätovného zhliadnutia. S operami je to totiž často ako s filmami, raz ich vidíte a nabudúce radšej prepnete v televízii na niečo iné. Možno je to aj s Manon, že má problém zaujať. Napriek tomu, že má všetky predpoklady pre navodenie silného katarzného účinku. Mnohí totiž často musíme voliť medzi bohatstvom a láskou, no nie?!

 

Problém môže byť na troch stranách – na strane Slovenského národného divadla, ktoré operu uvádza, na strane tých, ktorí ju u nás zinscenovali (od scénografa až po dirigenta), až k divákom, ktorí možno len nedocenili jej kvality. Niekde tá chyba byť musí. Komorný charakter tak významnej opere jednoducho nesvedčí.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?