Filmové zápisky (2) - Úsmevná love story bez jediného bozku

Autor: Boris Cíferský | 20.11.2013 o 10:14 | Karma článku: 6,45 | Prečítané:  544x

Príbehov o tom, ako sa zlý chlapec a dobré dievča dajú dohromady, je niekoľko. Til Schweiger však v Naboso ukazuje, že i tuctový námet sa dá vyrozprávať inak.

Z filmu NabosoZ filmu Nabosohttp://outnow.ch

Je to niečo ako môj vysnený projekt, pravdepodobne preto, lebo sa spája s dlhou históriou,“ hovorí o svojom filme Naboso (Barefoot) režisér Til Schweiger. Hoci jeho dielo uzrelo svetlo sveta až v roku 2005, tak jeho história sa začala písať už osem rokov dozadu.

 

Bola to láska na prvý pohľad. Akonáhle Schweiger uvidel scenár k filmu, vedel, že ho musí natočiť. V tom čase už svet objavoval jeho trpko-sladkú road-movie Klopanie na nebeskú bránu, v ktorej siu zahral hlavnú úlohu a podieľal sa aj na scenári. Pri filme Naboso však situácia bola iná. Schweiger chcel film zastrešiť len produkčne a zveriť ho do rúk iným. Ako však viac a viac do neho prenikal, tak cítil, že ho chce nielenže režírovať, ale v ňom aj hrať. Pustil sa tak do práce. Dlhé roky spoločne s Jannom Preussom pracovali na preklade. Ten prinášal viacero náročných problémov, ktoré bolo treba vyriešiť. Tú najväčšiu výzvu však predstavovalo hľadanie spôsobu, ako film uviesť. Schweiger ho totiž pôvodne plánoval pre americké publikum, no nepodarilo sa mu nájsť nikoho, kto by mu s tým pomohol. Spojil sa teda s produkčnou spoločnosťou Buena Vista International (s ktorou mal úzke styky už od Klopania na nebeskú bránu) a spoločne sa film rozhodli uviesť – pre nemecké publikum.



 

Trochu iná love story

Naboso je love story dvoch skrachovaných ľudí – na jednej strane je Nick Keller (Til Schwieger), ktorý si nevie udržať prácu, odmieta autority a v živote chce byť zodpovedný len sám za seba. Náhoda (či ak chcete osud) ho však spojí dohromady s Leilou (Johanna Wokalek), chovankyňou psychiatrickej liečebne, ktorá trpí post-traumatickou stresovou poruchou z toho, že bola prakticky celý život uväznená doma, bez kontaktu s okolitým svetom. Jej detská naivita a túžba spoznávať nové veci sa stretávajú s jeho drsnosťou a nezodpovedným štýlom života a výsledkom nemôže byť nič iné než jedno. Láska.



 

Obdivuje Tarantina, ale Tarantinom byť nechce

Schweiger obdivuje Quentina Tarantina a jeho filmy, najviac asi kultový Pulp Fiction. Jeho osobitý štýl, v ktorom sa mieša humor i drsná akcia však nikdy nenapodobňuje. Ide si svojou vlastnou cestou, v ktorej sa snaží prelamovať žánrové obmedzenia. „Moja žena mi vždy hovorí: ´Til, ty musíš robiť iné filmy,´“ hovorí Schweiger. A tak sa aj deje. Počnúc Klopaním na nebeskú bránu, končiac pri Naboso, oba filmy sa zo žánrového hľadiska čiastočne vymykajú zaužívaným klišé. Pri Naboso zachádza nemecký režisér ďalej než býva zvykom a predstavuje dve postavy nachádzajúce sa v extrémnych situáciách, na opačných póloch, ktorých spojenie by za bežných okolností bolo výsostne nepravdepodobné.



 

(On) je úplne nezodpovedný, sebecký chlapík, ktorý nemá nič zo života a nestará sa o iných ľudí … Ona je ako dieťa. Vidím v nej moje deti, pretože je tak odzbrojujúca, tak úprimná a tak čistá – ako malý anjel,“ približuje Schweiger.

 

Leila a Nick sa spoznajú tak, že on ju zachráni pred samovraždou. Ona sa mu „odmení“ tým, že ho sleduje domov a len v nočnej košeli a bosá mu zaklope pred jeho dverami a votrie sa mu do života.

 

Film, v ktorom si zaľúbenci nedajú ani jeden bozk

Od romantických filmov diváci čakajú väčšinou romantiku, bozky, šťastný happy-end, charizmatické postavy i nenáročnú zápletku s minimom súbežných dejov, v ktorej je tak ten hlavný dôraz je na vyvíjajúci sa vzťah hlavných postáv. Aj v tomto však Schweiger ide trochu inou cestou. Podľa vlastných slov sa totiž snažil vytvoriť „čistý“ film, „čistú“ love story – v priebehu filmu sa tak zaľúbené postavy ani raz nepobozkajú. Leilina láska k Nickovi vyplýva z udalostí, ktoré spolu zažijú.

 

... A ja viem, že ho veľmi milujem. Pretože to viem. Je to tu. Viem to. Je to tu. Tancovali sme spolu. Kúpili sme si lístok na autobus. Jedli sme zmrzlinu a strieľali na ruže na púti. Spali sme v jednej posteli a pozreli sa na mesiac. Počula som jeho srdce, “ hovorí so slzami v očiach riaditeľke liečebne.



 

Aj Nick napokon musí priznať, že je tiež do Leili zamilovaný. Pôvodne ju len ľutoval, no napokon si uvedomil, že obaja sú podobne na dne, čo ich v konečnom dôsledku spojí a z človeka, ktorý žil egoisticky len pre seba sa zrazu stane človek, ktorý získa zodpovednosť nad vývojom života niekoho iného.

 

Ten film ma vždy pohltí. Vždy sa ma emocionálne dotkne. Niekedy sa smejem a niekedy plačem. A tak to ide dookola.“

 

Naboso

Do role roztomilej Leily obsadil Schweiger v tej dobe relatívne známu herečku Johannu Wokalek. Tú diváci poznali ako Ilse z neobvyklej vojnovej love-story Aimee a Jaguár. Rola v Naboso však bola úplne z iného súdka.

 

Leila je dievča, ktoré sa snaží prežiť v úplne inom svete, než ten, ktorý bežne pozná. Vlastne, všetci sme sa snažili objaviť niečo nové, skúsenosť zo sveta, ako keď ho človek vidí po prvýkrát. Bolo zábavné hľadieť na svet z Leiliných očí.“

 

Špecifikom Leilinho sveta bolo to, že nenosila žiadnu obuv a chodila tak naboso. Rovnaký je aj názov filmu – Barefoot, teda v preklade Naboso. To, že takto chodila nebolo nič náhodné – byť naboso pre ňu stelesňovalo voľnosť, slobodu, možnosť chodiť kam chce, teda presne to, čo sa jej nedostávalo doma, kde bola „uväznená“ do topánok a vonkajší svet nepoznala.



 

Svet v Leiliných očiach tak bol svetom plným slobody, možností, nových skúseností, zážitkov a predovšetkým nepoznaných pocitov. Bol to svet, v ktorom nebola spútaná nutnosťou nosiť topánky, v ktorej sa mohla sama rozhodnúť, čo a kde spraví. „Naboso poskytuje všetko to, čo môžete chcieť od filmu: milostný príbeh, ktorý je zábavný i tragický,“ hovorí Wokalek. Potvrdzuje tak, že Til Schweiger vytvoril film, ktorý je tak trochu inou love-story.

 

Zdroje: digitalvd.de, barfuss-derfilm.com

Obrázky: cinemaragia.ro

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?