Sardinky na bratislavský spôsob

Autor: Boris Cíferský | 18.11.2013 o 10:15 | Karma článku: 5,64 | Prečítané:  1074x

Byť frotérom, tak cestovanie v MHD obľubujem. A tlačenicu cielene vyhľadávam. Bohužiaľ nie som. Rozmýšľam, či však Dopravný podnik v Bratislave nechce, aby z ľudí boli frotéri. Alebo či nechce azda prekonať nejaký ten svetový rekord.

Piatkové popoludnie (respektíve už štvrtkové) býva asi podobné. Študenti cestujú vlakom na druhý koniec republiky v snahe vrátiť sa domov, ku svojim rodinám. Dostať sa však do vlaku predstavuje asi menší problém než dostať sa na vlak. Treba chodiť s predstihom, prípadne ešte s väčším a ísť pešo. Alebo nechodiť vôbec domov, prípadne cestovať v lepšiu hodinu. Minule som vyskúšal ísť pešo na Hlavnú stanicu. Mal som toho dosť a to som nevláčil žiadny náklad so sebou.

 

Scenár piatkového (respektíve štvrtkového) cestovania býva podozrivo totožný – na Šafárikovo námestie príde malý autobus X13, vystúpia z neho asi traja ľudia, dnu sa ich nahrnie tridsať (i s taškami na kolieskach). Autobus už následne ani nemusí, v tom najhoršom prípade, ani len zastavovať – nikto vystúpiť totiž neplánuje (otázne je, či by sa mu to vôbec podarilo) a nikto nastúpiť nemôže, pretože, nie je kam. Autobus sa medzi časom totiž zmenil na preplnenú konzervu so sardinkami a tí, ktorí majú tú smolu, že stoja na „zlej“ zastávke, tak sa musia asi len modliť, aby ďalší autobus bol menej prázdny.



 

Uvažovanie Dopravného podniku je mi záhadou. Zo Šafárikovho námestia, kde sídli Univerzita Komenského a ktorú navštevuje veľké množstvo študentov, chodí v čase špičky, kedy sa presúvajú masy z jedného konca republiky na druhý, len jediný autobus každých 15 minút a to ešte takej skromnej veľkosti. Niet sa čomu diviť potom, že polovica ľudí stojacich na zastávkach sa do autobusu ani len nedostane. Nehovoriac o zápchach pri SAV, ktoré cestu ešte predlžujú. A tak v konečnom dôsledku sa potom cesta od zastávky pri Hlavnej stanici k vlaku stáva šprintom na sto metrov s nákladom na chrbte a s prekážkami v podobe ostatných okolostojacich ľudí. Komfort a pohodlie v tomto prípade od cestovania rozhodne nečakajte.

 

Som zvedavý, ako to bude vyzerať v lete. V 35-stupňových horúčavách stáť v zápche nalepený telo na telo, s potom kvapkajúcim z čela a len s minimálnou možnosťou sa voľne nadýchnuť, to je dozaista skvelá predstava. Bude to určite veľký zážitok pre každého jedného cestujúceho. Opäť sa tak asi bude DPB pokúšať prekonať svetový rekord v počte cestujúcich namačkaných do jedného autobusu.


(Spôsoby ako sa dá dostať zo Šafárikovho námestia na Hlavnú stanicu)


 

Riešenia sú vlastne tri – upraviť grafikon a v určitých poobedňajších časoch posilniť spoje, vyslať dlhšie autobusy (niektoré dlhé petržalské sú podozrivo nevyužité) či pridať ďalší spoj s odlišnou trasou (tzv. „dolnou“, ako autobus chodil predtým).Alebo vlastne ešte jedna. Umožniť cestovať aj na streche, ako napríklad tuším v Indii.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?