Filmové zápisky (3) – Odcudzená mládež očami 17-ročného dievčaťa

Autor: Boris Cíferský | 27.11.2013 o 10:07 | Karma článku: 4,07 | Prečítané:  687x

Mala pätnásť rokov, keď začala písať svoj román. V sedemnástich jej knihu vydali. O šestnásť rokov na to sa Francis Ford Coppola, režisér filmov ako Krstný otec či Apokalypsa, rozhodol jej knihu sfilmovať. Započalo tak jedno veľké dobrodružstvo.

Z filmu OutsideriZ filmu Outsideriwww.nytimes.com

Meno Susan Eloise Hinton vám možno veľa nepovie, ale za morom je to uznávaná autorka. Keď mala iba 17 rokov vyšla jej literárna prvotina, román s názvom The Outsiders (Outsideri), v ktorom vykreslila svet gangov a takzvanej. "odcudzenej mládeže". Kniha sa stala fenoménom a každoročne sa predajú až státisíce výtlačkov. Svoju nespornú zásluhu má na tom aj fakt, že sa dielo dočkalo hneď dvoch spracovaní – ako tradičný celovečerný film a neskôr, aj ako seriál.

 

Trochu temnejší svet

Pre bežného amerického tínedžera boli okolo roku 1960 najväčšími životnými starosťami otázky plesu, či to ako si čo najlepšie užiť študentské časy. Aspoň tak sa na „problémy“ vtedajšej mládeže dívala drvivá väčšina autorov vtedašej románovej literatúry pre tínedžerov. Práve tieto knihy však boli istému autorovi menom S. E. Hinton úplne vzdialené. On poznal len svet gangov, svet takzvanej „odcudzenej mládeže“, ktorí nikam nezapadali a nevedeli čo so životom. Boli to outsideri žijúci v trochu temnejšom svete, než v tom, aký vykresľovali vo svojich dielach vtedajší spisovatelia. S. E. Hinton (ktorú mnohí dlho považovali za muža!) však toto prostredie poznala dôverne. Vyrastala v dome pre robotníkov, navštevovala strednú školu, v ktorej sa jej osadenstvo striktne polarizovalo do dvoch svetov – na bohatých a chudobných – a na základe toho sa delilo aj do gangov, ktoré medzi sebou zápasili o moc a vplyv.



 

Coppolov svet gangov

V roku 1983 mal vtedy 44-ročný Francis Ford Coppola za sebou už zopár nezabudnuteľných filmov – dva diely Krstného otca, Apokalypsu či Rozhovor. Nevedno, či to bola dávna láska z detstva či len fascinácia svetom tak, ako ho vykreslila Hinton (či prosebný list, ktorý údajne dostal), legendárny režisér po jej knihe siahol s úmyslom preniesť ju na plátno. K látke pristupoval veľmi zodpovedne – chcel, aby film bol čo najvernejší predlohe. Podarilo sa mu to len sčasti – výsledný materiál musel totiž zostrihať na prijateľnú dĺžku a až dvadsaťdva rokov po prvom filme mohla verejnosť zhliadnuť upravenú (a Coppolom preferovanú) dlhú verziu, ktorá podľa jeho slov predstavovala niečo ako „kompletný román.“ Coppolovi Outsideri ponúkli, z dnešného pohľadu, hviezdne obsadenie – Matt Dillon, Ralph Macchio, Patrick Swayze, Rob Lowe, Emilio Estevez, Diane Lane, Sofia Coppola a ako čerešnička na torte, vo významnejšej roli debutujúci Tom Cruise. Film s rozpočtom $10 miliónov zarobil len počas otváracieho víkendu $5 miliónov a s celkovými ziskami vyše $25 miliónov sa stal komerčne úspešným. Ešte v tom istom roku uzrel svetlo sveta aj ďalší Coppolov film z prostredia gangov, Dravé ryby (v hlavnej roli s Mattom Dillonom), ktorého autorom knižnej predlohy bola, samozrejme, ako inak, S. E. Hinton.



 

Pomády a pracháči

V čase, keď 16-ročná Susan Eloise písala svoj román, navštevovala strednú školu v Tulse (štát Oklahoma), v ktorej o pomyselnú nadvládu bojovali dva gangy – na jednej strane boli „Pomády“ (v originále Greasers) a na strane druhej „Pracháči“ (v originále Socs). Pomády boli tými outsidermi, predstavovali práve tú odcudzenú generáciu, ktorá vyrastala v zlých pomeroch a to či už sociálnych, alebo tých domácich (mnohí boli týraní vlastnými rodičmi). Ich úhlavnými rivalmi boli deti z bohatých rodín, ktorých príjmy pochádzali z ropy, nosiace džínsy a jazdiace na najnovších modeloch áut. A práve konflikt týchto dvoch nezmieriteľných táborov je aj jeden z hnacích motorov Coppolovho filmu. Na jeho pozadí sledujeme príbeh troch outsiderov, ktorí, hoci ich spoločenský status je oveľa nižší, sú nositeľmi väčších hodnôt než tí bohatší – ich priateľstvo je pevnejšie, ich odvaha silnejšia, ich pocity úprimnejšie. Pokrytecký svet naokolo sa ich, zdá sa, netýka.



 

Hľadanie šťastného domova

Ešte v roku 2005, teda dlhé roky po tom, čo Coppola nakrútil svoj film (1983) či bol uvedený seriál (1990), sa predalo 400.000 výtlačkov Outsiderov. I 38 rokov po uvedení si kniha vedela (a stále vie) nájsť svojich čitateľov a to kvôli svojej nadčasovosti. Dnešné deti sa totiž často identifikujú s Pomádami, s outsidermi a často hľadajú to isté, čo autorka vo svojej dobe. „Mojim cieľom z obdobia, keď som bola dieťaťom, bolo mať šťastný domov.“ Práve ten väčšina týchto outsiderov nemá. Preto tento domov hľadajú v prostredí gangov a tie sa stávajú ich rodinou. Nebijú ich, ako doma rodičia, rešpektujú ich a predovšetkým, rozumejú im. Nerozlišujú sa na bohatých a chudobných, na silných a slabých, vytvárajú im ilúziu rodiny, v ktorej vládne spravodlivosť a bratstvo. Takí sú aj tí Coppolovi Outsideri, nezlomní a dobrosrdeční hrdinovia snažiaci sa prežiť vo svete, ktorému veľakrát ani nerozumejú. Aj po rokoch sa ukazuje, že naturalistická výpoveď 17-ročnej autorky o svojej "odcudzenej" generácii je nesmierne silná. Ba čo viac, ukazuje i to nakoľko vzdialení skutočnému svetu niekedy bývajú autori románov.



 

Ďalší diel opäť o týždeň, opäť v stredu..

 

Pomocný zdroj: nytimes.com

foto: tumblr.com, overduereview.com, static.yify-torrents.com

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?