Život Adele je asi najlepšou vzťahovou štúdiou od dôb I. Bergmana

Autor: Boris Cíferský | 1.12.2013 o 22:24 | Karma článku: 5,81 | Prečítané:  1516x

Existencionalisti verili, že sa rodíme, aby sme zomreli. Čo ak sa však rodíme, aby sme sa aspoň raz za život zamilovali a to poriadne?

Život AdeleŽivot Adelehttp://unionstreet.fr

Predstavte si na úvod také typické rande servírované okom filmovej kamery. Pár súst na úvod, strih na smejúcich sa zaľúbencov a potom záver, bozk či sex. Tak táto schéma s s obľubou využíva už po roky. Odlišne sa k problematike vzťahov stavia Abdellatif Kechiche vo svojom najnovšom filme Život Adele, ktorý len pred pár dňami dorazil konečne aj do slovenských kín. Napriek tomu, že ústredná téma, vzťah homosexuálne orientovaných žien, budí od počiatku vášne, tak o lesbický vzťah v ňom ide menej, než by sa dalo očakávať.

 

Život Adele je asi tou najlepšou vzťahovou štúdiou od dôb filmov Ingmara Bergmana (Scény manželského života, Persona a iné). Abdellatif Kechiche ide vo svojom filme až na „kosť“ (podobne ako Michael Haneke, ale v inom smere) a prináša veľkolepý príbeh lásky. Žiadne skratkovité opisy, ale krutá, cynická a nekompromisná štúdia jedného vzťahu, na ktorý nazeráme výhradne skrz jednu z postáv. Čo na tom, či je to vzťah dvoch lesbičiek, vývoj ich vzťahu je totožný s vývojom vzťahu akéhokoľvek heterosexuálneho páru – zoznámenie, prvé rande, prvý sex, predstavenie rodičom, spoločný život, konfrontácia s realitou a podobne.

 

Špecifikom Kechicheho filmu je to, že je otvorený. Nielen svojou formou (súvislý filmový „text“ bez väčšieho narúšania strihom), ale aj obsahom. Zároveň je to však veľmi intímny, keďže ako bolo povedané, na celý príbeh nazeráme skrz optiku hlavnej hrdinky, Adele, a sme teda obmedzení na to, čo vidí a vie ona. Tento personálny typ rozprávača znemožňuje to, aby sme všetkému porozumeli, zároveň nám však umožňuje, lepšie sa "ponoriť" do filmu a stať sa neviditeľnou súčasťou života mladého dievčaťa. Ako pasívni pozorovatelia intenzívne prežívame jej radosti i trápenia.

 

Spojenie intimity života jednotlivca a otvorenosti celku ako filmu sa najlepšie zrkadli v esteticky ladne nakrútených sexuálnych scénach. Tie sú asi tým najodvážnejším, čo ste v „serióznej“ (či ak chcete umeleckej alebo artovej) filmovej produkcii kedy videli, ale zároveň to neprekračuje isté tenké hranice, za ktorými by hrozilo, že by sa film zmenil len na soft porno exhibíciu bez patričnej opodstatnenosti (ako sa to stalo napríklad vo filme Bedways) týchto šteklivých záberov.

 

Asi jeden z najrenomovanejších režisérov súčasnosti, Maďar Béla Tarr hovorí, že vo filme už nie je možné nakrútiť nič originálne, čo sa obsahu týka. Kechicheov film originálny rozhodne nie je obsahom a podobné vzťahové štúdie ste určite videli, ale v niečom je predsa nový, či vynovený. Snáď po prvýkrát od dôb Bergmana vidíme úplnú, kompletnú, priam „románovo“ presnú psychologickú štúdiu jedného vzťahu od prvopočiatku až ku nevyhnutnej kríze. Snáď prvýkrát po desaťročiach opäť naplno prenikáme do ženského sveta a do ženskej duše. Milujúcej i utrápenej. Francúzsky tvorca spravil vo svojej podstate len to, čo nikto pred ním ešte tak naplno neskúsil – pokúsil sa o najvyššiu možnú mieru autenticity a kontaktnosti s divákom i za cenu dlhšej stopáže a ďalších ústupkov.

 

Život Adele je film úprimný, bez klišé, pokrytectva a na rozdiel od iných filmov s podobnou tématikou i otvorený voči divákovi. Nesnaží sa totiž toľko vyzdvihovať homosexuálne zväzky na úkor heterosexuálnych a byť tým, ktorý určuje to, čo je správne a čo nie. Vyzdvihuje dôležitosť rodiny ako toho, k čomu všetci inštiktívne smerujeme, zároveň však nehovorí o tom, kým presne by mala byť rodina tvorená.

 

Z môjho pohľadu je Život Adele jedným z najzaujímavejších, najhodnotnejších a najúprimnejších filmov posledných dekád. A k vytvoreniu stačilo len málo – spraviť to, na čo nikto nenašiel odvahu. Pokúsiť sa rozložiť jeden vzťah na čo najmenšie čiastočky a tie následne analyzovať a spojiť do podoby filmu, nielen povrchne „obšľahnúť“ vrchnú vrstvu, ako to dnes tak často vidíme. Život Adele je trpkou štúdiou vzťahu, zbavenou stereotypov, klišé a vplyvov najrôznejších náhod. Je to film o živote v jeho najčistejšej podobe. Je to život, v ktorom všetko určuje jedno – láska. Tá ako taká je síce obyčajným klišé, no Keciche ju predstavuje ako dúhu, ktorá v každom svojom farebnom spektre vyvoláva niečo iné - radosť, bolesť, eufóriu, depresiu a podobne.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?