Premiéra La Traviaty skončila fiaskom, diváci sa smiali i pískali

Autor: Boris Cíferský | 17.12.2013 o 10:48 | (upravené 17.12.2013 o 13:04) Karma článku: 7,34 | Prečítané:  2341x

La Traviata dnes patrí medzi najznámejšie a najhranejšie opery vôbec. V dobe svojho vzniku však spôsobila Giuseppe Verdimu veľa nepríjemností a spoločne s menej známou operou Simone Boccanegra sa zaradila medzi majstrove najväčšie (ne)úspechy.

Z premiéryZ premiérywikipedia.org

Samotné slovo neúspech je pochopiteľne nutné vnímať v kontexte. Úspech sa samozrejme dostavil, len to trvalo trochu dlhšie než pri iných Verdiho operách, napríklad Aide La Traviata, hoci dnes patrí medzi najznámejšie, najhranejšie a z hudobného hľadiska najzaujímavejšie Verdiho opery, bola svojho času zatracovaná, speváci sa ju báli spievať a operné domy, z obáv pred stratou diváckej priazne, uvádzať.

 

Verdi po úspešnom uvedení Rigoletta a Trubadúra hľadal ďalší odvážny námet pre svoju ďalšiu operu. Ten našiel u Alexandra Dumasa mladšieho a jeho Dáme s kaméliami. Verdi však nepočítal s tým, že námet o láske kurtizány a citlivého mladíka vzbudí medzi divákmi toľké rozpaky. Práve však fakt, že niekto ako kurtizána, žena žijúca na okraji spoločnosti (Traviata v preklade znie zblúdilá), sa stane predmetom vrcholne tragického zobrazenia a bude to navyše všetko zasadené do súčasnosti, to divákov nesmierne provokovalo a poburovalo. Verdi hral na nervy všetkým malomeštiakom, ktorí sami seba videli ako nositeľov väčších etických hodnôt, hoci práve kvôli nim bola Violetta "traviatou". A rázom prišla nejaká kurtizána, ktorá sa mala stať hlavnou hrdinkou v talianskej opere! Jedným slovom, pohroma.

 

Spievať v tejto opere sa báli aj niektorí sólisti benátskej opery, kde mala byť La Traviata uvedená, keďže nechceli byť spájaní s niečím tak kontroverzným, čo mohlo ublížiť ich reputácii. Trvali na tom, aby mohli vystupovať aspoň s maskami a bez civilného oblečenia (Verdiho opera je „ľudová“). Napokon však našli kompromis – opera sa „odela“ do rokokového štýlu a všetci boli ako-tak spokojní.



 

Premiéra sa konala 6. marca 1853 v benátskom Teatro La Fenice. Skončila však tak veľkým fiaskom, že si Verdi prestával veriť ako skladateľ. Dôvody tohto prepadáku boli dva. Jedným z nich bol samozrejme poburujúci námet, v ktorom sa niektorí diváci mohli hravo nájsť. Tým druhým bol fakt, že do hlavnej role Violetty bola obsadená 38-ročná sopranistka, ktorá bola veľmi uznávaná, ale pre rolu Violetty absolútne nevhodná. Verdi naliehal, nech ju preobsadia, že je na rolu „príliš stará“ a „príliš obézna“, no intendant benátskej opery odmietal. A diváci ho za to strestali.

 

Kým prvé dejstvo skončilo ešte relatívne dobre, tak v tom druhom to už diváci nevydržali a dávali hlasito najavo prejavy nesúhlasu. Dobové záznamy uvádzajú, že na konci posledného dejstva, keď Violetta spievala o tom, že jej zostáva už len posledných pár hodín života, diváci prepukli v hlasitý smiech. Kontrast toho, že by takto, Verdiho slovami, „príliš obézna“ a v očiach divákov teda zdravá, žena mala o pár hodín zomrieť, bol pre nich nanajvýš komický. Lepšie neobstáli ani predstavitelia mužských rolí, ako Alfredo, tak i Giorgio Germont si vypočuli hlasitý piskot kvôli svojmu prevedeniu. Časť publika odišla ešte počas predstavenia. Verdi v liste po premiére napísal blízkamu priateľovi: "Je problém vo mne či v spevákoch?" Odpoveď bola v obsadení. Taliansky maestro operu čiastočne prepracoval a od ďalších premiér si nachádzala čoraz viac a viac priaznivcov.

 

Pravdou je, že La Traviata nemala na ružiach ustlané ani v ďalších operných domoch, v Londýne proti škandalóznemu námetu protestovala dokonca cirkev, pričom nemenej kontroverzný Don Giovanni jej už toľko nevadil. Verdiho opera sa, napriek protestom duchovenstva i ďalších, napokon stala celosvetovo úspešnou a dnes viac než jej námet zaujme netradičná lyrická hudba, ktorá v rámci Verdiho diel predstavovala opäť niečo nové. Nezmenenou pravdou však zostáva, že práve La Traviata bola jednou z dvoch veľkých Verdiho skladateľských prehier (z pohľadu počiatočného diváckeho prijatia) počas jeho inak bohatej a úspešnej kariéry. O tej, snáď ešte väčšej, niekedy nabudúce. Dovtedy si užite aspoň jednu z najznámejších inscenácii Verdiho klasiky z poslednej doby, v hlavnej roli s úchvatnou Annou Netrebko a v tom čase hviezdnym Rolandom Villazonóm.


 

Obrázok: Pictify.com

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?