reklama

Verdiho čokoládový projekt a Ricordiho vianočné panettone

Kým Giaccomo Puccini zasielal na Vianoce priateľom panettone, aby im ukázal, že si ich váži, tak Giuseppe Verdi každý rok jedno čokoládove panettone dostával, aby mu pripomenulo jeho záväzky v istom čokoládovom projekte.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Čololádové panettone
Čololádové panettone 

X+Čololádové panettone

V roku 1871, po uvedení nesmierne úspešnej Aidy, sa 58-ročný Giuseppe Verdi rozhodol odísť do dôchodku. Splnilo sa mu to, čo si sám vysnil – odísť na výslní. Skladateľský svet opúšťal ako geniálny maestro, vnútorne ho však trápili spoločenské pomery v rodnom Taliansku a čiastočne určite aj neúspech Simone Boccanegru, opery, ktorou sledoval viac než len dojať publikum. Jeho hru na národnú strunu však v tom čase ešte publikum nevypočulo.

Starnúceho skladateľa vyslobodil z letargie všedných dní až Giulio Ricordi odmietajúci dovoliť Verdimu zaslúžený odpočinok. Ako však upútať muža, ktorý roky nič veľké nenapísal? Ricordi sa v priebehu rokov úporne snažil „prinútiť“ Verdiho nájsť zaľúbenie v rôznych libretách od výmyslu sveta. Neúspešne. Zabrala až malá lesť, ktorú sa talianskemu skladateľovi nepodarilo prekuknúť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ricordi, Faccio a Verdi sa jedného dňa stretli v jednom milánskom salóniku, aby trochu pohovorili o hudbe. Akoby náhodou sa reč zvrtla na shakespearove operné adaptácie a medzi rečou sa len tak spomenul Otello. Ricordi i Faccio mali v tom čase už jasný „diabolský“ plán – priviesť Verdiho druhýkrát ku Shakespearovi. Jeho Macbeth bol veľmi úspešným a preto práve námet od alžbetínskeho dramatika by mohol byť tým správnym pre Verdiho veľký comeback.

Do plánu bola neskôr zasvätená aj Verdiho manželka Giuseppina. Tá jedného dňa usporiadala doma večeru, na ktorej sa objavili opäť Ricordi, tak i Faccio a istý Boito. Otello bol opäť jednou z tém a tentoraz Ricordi zašiel ešte ďalej. Navrhol, aby bol Boito libretistom pre inscenáciu. O deň na to sa Boito vrátil ku Verdimu s podrobne rozpracovaným scenárom, ktorý určite nemohol napísať za jednu noc. Pasť zaklapla a Verdi bol lapený. Pravda, trvalo dlho kým opera skutočne vznikla, ale myšlienok na Otella sa odvtedy taliansky skladateľ nikdy úplne nezbavil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Verdiho Otello dostal krycí názov „čokoládový projekt“ (v talianskom originále progetto di cioccolatta).. Takto o ňom hovorí Verdi aj v listoch adresovaných Giuliovi Ricordimu. Výber obľúbenej laskominy nebol náhodný a priamo súvisel s predlohou – Otello bol totiž černochom, Maurom, bývalým otrokom, ktorému sa podarilo stať sa váženým členom benátskej smotánky. A tak sa v listoch medzi Verdim a ďalšími často objavujú narážky na čokoládu – 18. novembra 1880 napríklad Verdi píše: „Práve som obdržal čokoládu,“ v narážke na novú verziu libreta.

Všetko to zašlo až tak ďaleko, že počas troch rokov zasielal Ricordi na Vianoce členom čokoládového „spolku“ panetonne s čokoládovou figúrkou Maura na vrchu, aby im pripomenul Otella. Pravdou zostáva, že tým najdôležitejším adresátom tohto vianočného pečiva bol sám Verdi, ktorý sa viac než Otellom v tom čase zaoberal komponovaním menších skladieb či dirigovaniu svojich opier po celom svete. Prvého novembra 1886, viac než sedem rokov po ľstivej večeri, prichádza Arrigovi Boitovi od Verdiho jeden krátky dopis. „Drahý Boito, je to dokončené! Blahoželanie patrí nám (ale aj Jemu!).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak vznikol Otello. Vďaka jednej lsti, koláčom, Ricordiho neoblomnosti a Verdimu nasadeniu. Pravda, veľa dôležitých momentov som vynechal, ale snáď mi toto zjednodušenie odpustíte.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu