Silvestrovská spomienka na Jula Satinského

Autor: Boris Cíferský | 1.1.2014 o 10:37 | (upravené 1.1.2014 o 12:06) Karma článku: 6,90 | Prečítané:  983x

Písal, hral, no predovšetkým vždy dobre zabával. Taký bol v skratke Július Satinský. Možno však len pár z vás vie, že sa objavil aj v jednom operetnom predstavení, kde stvárnil postavu, ktorá, ako inak, vedela vždy vyčariť úsmev na tvári publika.

Július SatinskýJúlius Satinskýhttp://fotky.sme.sk

Opier, v ktorých by sa diváci smiali nie je veľa. O to vzácnejšie bývajú momenty, v ktorých sa diváci nasmejú dosýta. To je aj prípad operety Netopier Johanna Straussa mladšieho. Slovenský divák nedotknutý jej politickým posolstvom, neznalý kontextu vzniku diela, má všetky predpoklady na to, aby si túto operetnú vaudevilládu naplno užil. Netopier je komickým pohľadom na bežné ľudské neresti ako nevera, klamstvo a ďalšie. Pre interpretov je úloha sťažená tým, že okrem speváckych partov musia bravúrne ovládať i hereckú zložku. Jednou z najznámejších častí je dlhá, niekoľkominútová predohra, ktorá je veľkou skúškou pre orchester a dirigenta, a ktorú ste asi už všetci počuli, len ste nevedeli, že je práve z Netopiera.



 

Paleta postáv je v rámci (budem hovoriť o „bratislavskej“ verzii) Netopiera široká, jedna z postáv však nad všetkými tak trochu vyčnieva. Je to istý Frosch. Objavuje sa až v treťom dejstve a napríklad kritik Pavel Unger ju raz označil za „zraniteľné miesto predlohy.“ Frosch je dozorcom vo väznici, kde má byť pod zámkom Gabriel von Eisenstein a počas neprítomnosti svojho šéfa, Franka, ktorý sa v tom čase nachádza so skutočným Eisensteinom na honosnom bále, vypije všetok riaditeľov alkohol, pričom nebude ušetrené ani omšové víno! Postava rýdzo komická, ktorá takmer dozaista rozosmeje.

 

Podstatné je poznamenať to, že Frosch nespieva, žiadne árie či nebodaj nejaké duety s Frankom od neho nečakajte. Je to rýdzo hovoriaca postava, čo umožňuje obsadiť doň prakticky kohokoľvek. Ideálne dobrého komika. Dnes tak napríklad môžete obdivovať v tejto roli Petra Marcina, no a pred dvadsiatimi rokmi (v réžii Miroslava Fischera) to nebol nikto iný než sám Július Satinský. Ba čo viac, v alternácii sa s ním striedal Stano Dančiak. To musela byť dvojica! Nie je určite nezaujímavé, že v tom čase sa v Netopierovi objavovali sólisti, ktorí ani dnes nechýbajú na doskách Opery SND, napríklad Ján Ďurčo, Ľudovít Ludha či Jitka Sapara-Fischerová.


(Miroslav Dvorský, Ján Galla a Peter Marcin ako Frosch)


 

Práve ten včerajší, silvestrovský Netopier v Opere SND, mi priam vnútil otázku, ako to pred tými dvadsiatimi rokmi mohlo vyzerať. Ako som tak pozeral na Ivana Krúpu ako Froscha, uvažoval som nad tým, aké by to bolo keby na jeho mieste stál Július Satinský. Ako by okrikoval spievajúceho Alfreda prekypujúceho láskou k Rosalinde, akoby prehľadával riaditeľove „tajné“ skrýše či ho chválil pred údajným kontrolórom. Silvester mi opäť pripomenul veľkého muža, ktorý nás pred jedenástimi rokmi opustil.

Foto: Alena Klenková, SND


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?