Madame Bovary je štúdiou o neporozumení a hľadaní lásky

Autor: Boris Cíferský | 5.1.2014 o 8:48 | (upravené 5.1.2014 o 8:56) Karma článku: 3,81 | Prečítané:  1426x

Jednou z relatívne ešte horúcich noviniek na doskách Činohry Slovenského národného divadla je dramatizácia románu Gustava Flauberta Pani Bovaryová. Jej štruktúra možno nejedného prekvapí.

Táňa Pauhofová ako Emma BovaryováTáňa Pauhofová ako Emma Bovaryováwww.snd.sk, Braňo Konečný, 2013

Madame Bovary mi pripomenula moja vysokoškolské časy, kedy práve Flaubertov román bol jedným z diel povinnej literatúry ku skúške. Istá nechuť, ktorú som pri čítaní románu nabral, vyplývajúca z Flaubertovej špecifickej metódy písania, vo mne zostala dodnes.

 

Preto som bol aj trochu prekvapený, keď sa Činohra SND rozhodla na javisko priniesť práve tento román. Ako totiž zobraziť ten rozsiahly svet Flaubertovho románu a to tak, aby to malo hlavu a pätu?

 

Nezávidim Ive Klestilovej ani trochu. Inscenovať Flaubertovu Madame Bovary je rovnako náročným orieškom ako sa v dnešnej dobe púsťať do rozsiahlej antickej tragédie. Ale aj výzvy k životu patria. Osobne si však myslím, že táto dramatizácia mohla byť ešte o niečo lepšia. Niektoré obrazy sú priam zbytočne dlhé, iné, tie zásadné, naopak chýbajú. Do inscenácie totiž vstupujeme v čase, kedy sú Emma a Charles už manželmi, takže divák, neznalý originálnej predlohy, nemá šancu spoznať príčinu Emminej zlovoľnosti a dozvie sa ju až ku koncu. Tá zľovolnosť, ktorá vyvoláva priam odpor, vyplýva z obyčajného neporozumenia – Charles ju môže akokoľvek milovať, no keďže Emma cíti, že jej nerozumie, tak s ním nemôže byť šťastná. Tí dvaja nemajú čokoľvek spoločné, Emma intenzívne pociťuje nudu, ktorú s Charlesom prežíva, od počiatku života sa chcela vydať za nejakého „živelného“ človeka a nakoniec jej osud privedie do cesty muža, ktorý je dobrosrdečný, láskavý, naivný a pre Emmu aj úplne ľahostajný. Toto všetko však divák nevie, pokiaľ nepozná predlohu. Emma pôsobí dojmom znudenej stredostavovskej paničky, avšak ona je dievčaťom uväznenou vo svojom svete predstáv, v ktorom žije šťastne s mužom ako je Leon Dupuis. Ona len hľadá šťastie a lásku. Mladá Madame Bovary však bola odsúdená na život v nešťastí tým, akonáhle sa rozhodla zobrať za muža Charlesa.


(Charles Bovary a Ema Bovary)


 

Klestilovej dramatizácia ide cestou fragmentárnosti, ale ono to vlastne inak, v prípade takto veľkej románovej predlohy, ani len nejde. Problém akejkoľvek takejto fragmentárnosti však spočíva vo vyriešení otázky, ktoré časti románu sú natoľko podstatné, aby sa dostali priamo na javisko. Osobne si myslím, že väčší dôraz mohol byť kladený na vzťah Emma – Charles (formou obrazov s ich večerami ako najlepšími dôkazmi nefunkčnosti ich manželstva) a na jednotlivé vzťahy Emmy s jej nápadníkmi, Leonom a Boulangerom, čím by sa dielo dalo vystavať viac ako komorná štúdia o úpadku jednej ženy. Klestilovej dramatizácia príbeh natoľko rozkúskovala, že napríklad línia s Boulangerom je nezmyselne krátka a línia s vedľajšími postavami, ako „svedomím“ príbehu, zbytočne, z môjho pohľadu, naťahovaná. Reakcie divákov však svedčia o tom, že príbeh, ako je stvárnený na javisku Činohry SND, sa im takto nadmieru páči, takže všetky diskusie sú zbytočné. Divadlo sa predsa robí pre divákov. Pravdou však zostáva, že Iva Klestilová je ku „svojej“ Emma podstatne zhovievavejšia než samotný Flaubert, ktorý divákovi priam nanútil, aby ju nenávidel. Jej Madame Bovary vyvoláva takmer až ľútosť.

 

Madame Bovary zaujme krásnou scénou (autorka Eva Kudláčová-Rácová), ktorá pôsobí moderne, esteticky prívetivo a má srdce. Každá línia príbehu sa vďaka tomu odohráva v inej časti javiska a vytvára tak vlastný mikro-svet príbehov pospájaných jedným – osobou samotnej Madame Bovary. V jednu chvíľu sa tak nachádza v Charlesom, v inom večeria s občanmi mesta, v ďalšom sa premáva s Leonom na koňoch a inom zase spláca dlhy úlisnému Lehureuxovi. Vyzdvihnúť treba aj hudobnú zložku Martina Burlasa, ktorý namiešal ten správny hudobný koktejl, ktorý ešte viac zvýrazní existenciálnu tragiku úbohej Emmy.



 

Madame Bovary má, aspoň podľa reakcii divákov, všetky predpoklady k tomu, aby prežila mnohé súčasné činoherné inscenácie. Napriek tomu, že sama predloha, vo veľa veciach pôsobí dnes už priam archaicky (napríklad otázky morálky, za ktoré Flauberta dokonca stíhali) a čas sa na nej výrazne podpísal, tak i dnes má v mnohom čo povedať. Veď kto už dnes má šťastné, dokonalé a bezchybné manželstvo?

 

Emma Bovary:

Táňa Pauhofová

Charles Bovary:

Ľuboš Kostelný

Homais:

Richard Stanke

Rodolphe Boulanger:

Tomáš Maštalír

Leon Dupuis:

Alexander Bárta

Lheureux:

Robert Roth

Lefrancoisová:

Jana Oľhová

Bournisien:

František Kovár

Binet:

Ivan Vojtek

Matka :

Anna Javorková

Otec:

Marián Geišberg

Felicite:

Ivana Kuxová, Ivana Kubáčková a. h.

Justin:

Michal Režný a. h.

Zbor:

Linda Gallová a. h., Claudia Pittnerová a. h., Jakub Abrahám a. h., Alan Weissabel a. h., Tomáš Zárecký a. h.

 

Foto: snd.sk, Braňo Konečný


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?