Fascinujúci debut najslávnejšieho dirigenta všetkých čias

Autor: Boris Cíferský | 9.1.2014 o 13:27 | (upravené 10.1.2014 o 21:00) Karma článku: 11,85 | Prečítané:  2521x

Mal iba 19 rokov, keď Artura Toscaniniho narýchlo vybrali, aby dirigoval v Brazílii Verdiho Aidu. Voľba to bola prekvapujúca - Toscanini nikdy predtým, na žiadnom významnom predstavení, nedržal v ruke dirigentskú paličku.

Arturo ToscaniniArturo Toscaninihttp://www.gramophone.co.uk

Arturo Toscanini bol od detstva predurčený k niečomu veľkému. Jeho matka bola svetoznámou dirigentkou, on sám vyrastal v Parme, v opernom meste. Sám spomína, že jeho najväčším životným zážitkom bolo, keď ho vo veku štyroch rokov rodičia vzali na operu a sediac na galérii si zážitok z opery spríjemňovali jedlom.

 

O jeho umeleckom nadaní nebolo pochýb – keď mal asi osem rokov, tak jedného popoludnia zahral na klavíri opernú áriu len z toho, ako si ju sám pamätal. Napriek tomu, že otec chcel mať z neho krajčíra („byť dobrým krajčírom je lepšie než chudobným hudobníkom,“ vravel), matka ho presvedčila, aby ho dali na hudobnú školu do Parmy. Osem rokov, čo tu Arturo strávil nazýval neskôr najšťastejšími rokmi života.

 

Po skončení štúdii chvíľu pôsobil v miestnom orchestri, kde hral na čelo. Jeho talentu si povšimol Claudio Rossi, impresário, ktorý ho presvedčil, nech s ním a jeho opernou spoločnosťou ide na 2-mesačnú túru po Južnej Ameriky. Toscanini súhlasil a bola mu pridelená rola čelistu v orchestri a asistenta koncertného majstra, ktorým bol Aristede Venturi. Pre účely tejto cesty bol zabezpečený externý dirigent, ktorým bol Brazílčan Leopold Miguez. Bola to pochopiteľná voľba, Sao Paulo i Rio De Janeiro, kde súbor vystupoval, boli predsa brazílske mestá.



 

Už v Sao Paule (kedy sa s Miguezom súbor vôbec prvýkrát stretol!) sa ukázalo, aká zlá voľba to bola. Kvality dirigenta boli ďaleko horšie, než sa vôbec očakávalo. Spolupráca s ním sa ukázala byť veľmi problematická, jeho konlifkty so súborom narastali. Niet sa čomu diviť, že sa z predstavenia Fausta stal prepadák. Členovia súboru sa zaprisahali, že pod Miguezom už účinkovať nebudú a naliehali na Impresária, aby pre ďalšiu operu, Aidu v Rio de Janeiro, zabezpečil niekoho iného. A tak sa aj stalo.

 

V úvode Aidy predstúpil pre prítomné obecenstvo Carlo Superti, bývalý asistent Migueza. Publikum, natešené, že dirigentom opery bude ich rodák, Brazílčan, nerado videlo, že zrazu pred nimi stojí akýsi Talian. Superti, hoci sa zdal byť správnou voľbou, bol „odmenený“ spŕškou nadávok a piskotu a radšej utiekol. Ďalšou voľbou bol Venturi, koncertny majster. Ani on však nedostal ani len šancu. Impresário Rossi vedel, že musí niekoho nájsť. V hre bolo veľa – prestíž a hlavne peniaze. Ak by Aidu neodprezentovali, skončili by v cudzej krajine a úplne bez finančných prostriedkov.



 

Jeden zo spevákov náhle dostal nápad. Ukázal prstom na 19-ročného Toscaniniho a povedal: „Nechajte ho to skúsiť. Pozná operu!“ K spevákovi sa pridali ďalší, ktorí prosili Artura, nech to vyskúša. „Ste šialení. Nikdy som nedirigoval vo svojom živote,“ reagoval na to Toscanini. Keď však hľadel do očí zúfalých členov súboru, vedel, že to musí aspoň skúsiť. Kým ešte v to popoludnie sa povaľoval na hotelovej izbe s jednou z členiek súboru a užíval si mladícky život (Toscanini to so ženami vedel), zrazu bol nútený narýchlo dospieť.

 

Artura narýchlo obliekli do obleku, ktorý mu absolútne nepasoval a „vystrčili“ ho na javisko. Publikum stíchlo. Stál pred nimi iba 19-ročný chlapec, nervózny a narýchlo oblečený do obleku pre niekoho, kto by mal vážiť dvakrát viac než on. Celé prvé dejstvo boli oči divákov nalepené na mladého muža. Ten bez nôt a úplne spamäti oddirigoval celé dejstvo. Na jeho konci publikum vstalo a aplaudovalo. Po skončení tohto predstavenia bol Arturo oficiálne predstavený ako nový dirigent a zostal ním počas celej cesty po Brazílii. Kde prišiel, tam ho chválili. Jeho debut sa stal jedným z najväčších operných príbehov všetkých čias. Bol to aj napokon práve Toscanini, ktorý viedol 800-členný zbor na Verdiho pohrebe. Uzavrela sa tým tak jedna veľká "aidovská" epocha. Verdiho Aidou Toscanini svoju kariéru začínal a hudbou talianského majstra ho aj odprevádzal na jeho poslednej ceste.


Foto: telegraph.co.uk


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?