O úskaliach prekladu textu divadelnej hry

Autor: Boris Cíferský | 14.1.2014 o 14:16 | Karma článku: 10,61 | Prečítané:  3422x

Ako preložiť text divadelnej hry, ktorá je plná nadávok? Nechať ich tam a zachovať tak autorov rukopis a charakter diela alebo ich v preklade nahradiť menej expresívnymi výrazmi? A má sa pri tom myslieť aj na konzervatívneho diváka a na to, na čo je on sám zvyknutý?

Ilustračná fotografiaIlustračná fotografiawww.flickr.com

Poznámka na úvod: Hanlivé anglické slová som ponechal v ich pôvodných tvaroch bez akéhokoľvek cenzúrovania.


Do slovenských kín sa koncom januára tohto roku dostane filmové spracovanie jednej z najúspešnejších divadelných hier posledných rokov, August: Osage County, s ktorou sa môžete stretnúť aj na doskách Slovenského národného divadla. Práve divadelná predloha, ktorej autorom je úspešný americký dramatik Tracy Letts, vyvoláva určité polemiky kvôli svojmu explicitnému jazyku. Aj na základe toho SND varovalo divákov, že "inscenácia obsahuje expresívne výrazy." Je to určite správny krok, slová ako k*k*t*n* divák na javisku počuje (respektíve možno i chce počuť) len veľmi, veľmi vzácne. V porovnaní s tým, čo všetko z originálnej predlohy "hrozilo", je výsledok ešte veľmi, veľmi mierny. Dal som si tú prácu a pozrel sa v originálnom scenári určenom pre Broadway na výskyt niektorých špecifických vulgarizmov. Výsledky sú nasledovné:

 

Prick = 7-krát

Fuck = 48-krát

Bitch = 11-krát

Cunt = 1-krát

Shit = 28-krát


 

Na úvod určite nezaškodí menšie vysvetlenie, prečo Letts napísal svoju hru tak ako napísal. Mohlo by sa totiž zdať, že jeho snahou je len a len šokovať či prvoplánovo zaujať, on však robí v istom zmysle to, čo Gustave Flaubert - transformuje život do podoby reči. Vulgarizmy sú pre samotné postavy prejavom ich každodenného života, v ktorom si ich užívanie rovnako tak neuvedomujú, ako si my neuvedomujeme to, keď povieme „na zdravie" niekomu, kto kýchne. Neskôr tieto slová majú už viac podobu urážok, čo súvisí s vývojom v deji a rozpadávajúcimi vzťahmni naokolo. A v neposlednom rade, tento slovník je prejavom odcudzenej, Eliotovskej Stratenej generácie (na ktorú Letts hojne odkazuje), pre ktorú už slušný jazyk nie je prejavom príslušnosti k triede, ku ktorej (aj Westonovci) patria. V minulosti totiž bolo typické, že ľudia s vyšších spoločenských tried mali primerané správanie svojmu postaveniu. Dnes, aspoň ako to vidíme u Westonovcov, to už tak nie je. Pokiaľ Vás zaujíma viac z tejto problematiky, rozhodne odporúčam pozrieť si reakciu českého prekladateľa Julka Neumanna na rozhorčený dopis jednej diváčky.

 

Logickým uvažovaním dospejeme k tomu, že Lettsov scenár sa (vo vzťahu ku použitým vulgarizmom) dá preložiť štyrmi spôsobmi. Vôbec neupraviť (teda so všetkými fuck, bitch či prick), čiastočne upraviť (časť slov nahradiť, časť ponechať), výrazne upraviť (drvivú väčšinu nahradiť a ponechať len zopár expresívnych slov na demonštráciu špecifického jazyka Westonovcov) a úplne upraviť (nahradiť všetko). Prvá i posledná varianta sú asi najhoršie, hoci práve v tej prvej sa to hralo na Broadwayi a hoci práve za túto verziu dostal Letts Pullitzerovu cenu. Ale ako asi by slovenský divák prijal fakt, že priemerne každé dve minúty bude počuť nejakú štipľavú nadávku? Cítil by sa asi viac ako niekde na ulici, než v divadle. V prípade poslednej varianty, teda nahradenia každého vulgarizmu nejakým zjemneným prekladom - (namiesto fuck do kelu a podobne) - by tým trpela samotná hra, ktorá veľa zo svojej pôsobivosti získava práve zo svojej špecifickej geo-spoločenskej situácie.

 

Slovenské národné divadlo sa napokon rozhodlo ísť neutrálnou cestou. Martin Solotruk v rámci prekladu hry väčšinu expresívnych výrazov nahradil slovami, ktoré bežne používame a nepovažujeme ich za príliš hanlivé nadávky. Ponechal aj jedno hanlivé slovo (k*k*t*n*), aby tým naznačil, akým jazykom postavy bežne rozprávajú. Je trochu škoda, že toto slovo vysloví práve Barbara (a nie napríklad Violet) a je vyslovené viac vo frustrácií, než ako demonštrácia špecifického žargónu postáv. Na druhú stranu, na kritiku priestor príliš nie je. Slovenský divák nie je, na rozdiel od toho zahraničného, ešte zvyknutý na to, aby videl niečo iné, než na čo je zvyknutý, čo sa ukázalo aj v prípade Orestei, Coriolanusa či Malomeštiakovej svadby.  Nepochybujem však o tom, že vidieť hru necenzúrovanú, by vnieslo úplne nový rozmer do celého diela aj pre našinca. Nový v tom, že by na jednotlivé postavy nehľadel tak chápavo a citlivo. Človek, ktorý používa vulgarizmy v bežnom, obyčajnom, každodennom rozhovore je pre nás väčšinou menej sympatický, než ten, ktorý tak nerobí. Možno by to tak bolo aj v tomto prípade a Violet Weston by bola len tou zápornou postavou, ktorá dostala len to, čo si sama zaslúžila. Ale je to len jedno veľké možno.

 

 

Lettsov scenár a to, čo môže divák v SND reálne vidieť a počuť odhaľujú obrovský rozsah zásahov, ktoré musel prekladateľ Martin Solotruk urobiť. Za všetky uvediem dva príklady.

 

1. príklad

Keď Barbara s Billom prichádzajú ku domu Westonovcov rozprávajú sa o horúcom počasí, ktoré v Oklahome aktuálne panuje. Barbara sa rečnícky pýta, či toto bolo to správne miesto, kde tí Nemci, Holanďania a Íri mali zapichnúť vlajku.

 

„I mean, we fucked the Indians for this?" (pýta sa v originále)

„... kvôli tomu sme vyvraždili indiánov?" (je jej otázka v slovenskom preklade)

 

2. príklad

Jean (dcéra Barbary a Billa) objasňuje Johnne (slúžke u Westonovcov), ako si žije jej otec.

 

„He's fucking one of his students which is pretty uncool, if you ask me. Some people would think that's cool, like those dicks who teach with him in the Humanities department because they're all fucking their students or wish they were fucking their students. "Lo-liii-ta." I mean, I don't care and all, he can fuck whoever he wants and he's a teacher and that's who teachers meet, students."

 

Prekladať to celé nebudem, pre účely dnešného blogu to nie je podstatné, uvediem len, že slovo fuck sa zmenilo na pretiahnuť. Určite by nebolo príliš jednoduché prekusnúť to, že by, pripomínam, iba 14-ročné dievča (v originále má štrnásť, u nás ju však hrajú pochopiteľne staršie herečky) povedalo v priebehu jednej minúty štyrikrát fuck. Na toto ešte naše publikum určite nie je pripravené.

 

(Kristína Svarinská stvárňuje v iscenácii Jean)

 

Účelom dnešného, trochu dlhšieho blogu, bolo poukázať na ťažkosti, ktoré musí znášať občas asi každý prekladateľ, či už prekladá články, scenáre či akékoľvek iné publikácie. Obzvlášť v prípade scenárov je situácia o to sťažená, že prekladateľ musí voliť cestu, ktorou aspoň čiastočne zachová autorov rukopis a zároveň tým príliš neskazí publiku dojem z inscenácie. Dnešný blog by som zakončil slovami Julka Neumanna, ktorý správne zhrnul podstatu problému.

 

„V této debatě pochopitelně nejde ani tolik o používání vulgarismů na jevišti Národního divadla jako o odvěký spor o úlohu Národního divadla v české společnosti vůbec - zda ND má být divadlem živým, současným a aktuálním, anebo divadlem jaksi muzeálním, reprezentativním a hájícím tradiční hodnoty."

 

A čo si myslíte vy?

 

Foto: Filip Vančo pre SND (fotografie z inscenácie)

Zdroj: jtpunion.org, Final Broadway Version of Script of Agust: Osage County (2008)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?