Zlodejka kníh je viac rozprávkou, než vojnovou drámou

Autor: Boris Cíferský | 14.1.2014 o 19:20 | Karma článku: 9,53 | Prečítané:  4514x

Ten, kto by čakal od Zlodejky kníh druhého Pianistu, možno zostane sklamaný. Percivalov film sa akosi nevie rozhodnúť, čím chce byť.

Z filmu Zlodejka kníhZ filmu Zlodejka kníhhttp://www.aceshowbiz.com

Keď pred dvanástimi rokmi Roman Polanski spracoval na motívy knihy Wladyslawa Szpilmana príbeh o geniálnom židovskom klaviristovi a jeho osudoch počas Druhej svetovej vojny, kritici ho za to odmenili Oscarom. Dozaista podobné ambície mal aj Brian Percival so Zlodejkou kníh. Neobyčajne obyčajné príbehy obyčajne neobyčajných ľudí situované do obdobia nacistického Nemecka sú, ako história dokazuje, vďačným artiklom, pretože dokážu veľmi verne a realisticky opísať, a to i bez zbytočných slov, aká silná býva vôľa k životu. V Polanského filme aj scény, v ktorých sa naoko nič nedialo, boli informačne veľmi bohaté, keďže pripravovali diváka na to, že čoskoro sa niečo stane.

 

Kým Pianista operoval len s niekoľko málo motívmi, tak Percivalova Zlodejka kníh chce byť všetkým. Chce byť veľkolepým príbehom zahrňujúcim všetko - od rodinnej drámy (vzťah medzi Liesel a „matkou" Rosou), cez príbeh o prvej láske (Liesel a Rudy) až po príbeh o ukrývaní židovského mladíka Maxa. Chce byť zároveň príbehom o veľkom hrdinstve tých zopár ľudí (Rosa, Liesel, Hans), ktorí sa nebáli pod hrozbou smrti ukrývať u seba počas vojny Žida. Ale film potrebuje viac než len veľa mikro-príbehov, potrebuje mať premyslenú a pevnú dramatickú štruktúru a tá sa v Zlodejke kníh problematicky hľadá.

 

 

Každý jeden z príbehov je v Zlodejke kníh len krátkou epizódou. Spracovanie predlohy je (nešťastne) fragmentálne, podobné spracovaniu denníkových zápiskov, s jasným úmyslom zachytiť všetky motívy Zusakovej knihy. Zároveň však táto fragmentárnosť negatívne vplýva na film ako celok v tom, že ho príliš „kúskuje" na čiastkové epizódy, ktoré po spojení vytvoria nie príliš súvislý celok.

 

Ďalším problematickým aspektom Zlodejky kníh je jej žánrové vymedzenie. Film sa snaží tváriť ako vojnová dráma a to predovšetkým svojim námetom, ale v konečnom dôsledku je to skôr, v širšom význame slova, len trochu temnejšia rozprávka. Ťažko totiž veriť tomu, že život v tých časoch bol tak, s trochou zveličenia, idylický. Tých zopár vážnejších scén nezastrie celkovú snahu o nazeranie na svet prostredníctvom detských očí, v čom je aj zásadný rozdiel oproti Pianistovi, ktorý naň nazeral podstatne realistickejšie. A keď už s tým začne aj Zlodejka kníh, tak k tomu divákovi „pribalí" i hektolitre zbytočného pátosu. A koniec koncov, aj identita samotného rozprávača naznačuje, že sme viac v trochu temnejšom rozprávkovom svete, než v nacistickom Nemecku za vojny.

 

 

 

Percivalovo dielo sa tiež nevyhýba určitým logickým „kiksom". Postavy v rámci filmu prakticky nestarnú a v trinástich rokoch vyzerajú rovnako ako v deviatich. Hoci sa dej filmu odohráva v Nemecku, tak Liesel, píše v pivnici slová po anglicky. Poviete si, nič to nie je, ale na vierohodnosti a autenticite celého filmu to príliš neprídáva. Stálo by možno za zváženie predabovať jednotlivých hercov do nemčiny namiesto snahy pridávať im nezmyselný nemecký akcent. Príliš podarené nie sú ani scény výbuchov bômb vytvorené počítačovo, ktoré kvalitou pripomínajú skôr to, čo môžeme vidieť v béčkových filmoch. Za údajne $35 miliónový rozpočet by som čakal v rámci postprodukcie trochu viac.

 

Nenechajte sa oklamať predchádzajúcimi riadkami, Zlodejka kníh nie je zlý film. Len má ďaleko od toho, aby bola veľkolepou vojnovou drámou ako Pianista. Ukázalo sa to už pri udeľovaní Golden Globes, kde si jedinú nomináciu vyslúžil John Williams za hudbu. Percivalovo dielo je takmer úplne obyčajný komorný film o osudoch jedného dievčaťa, respektíve rodiny, počas vojny. Príliš výrazne nenadchne, ale určite ani nesklame. U niektorých možno vyvolá zopár sĺz, iní budú možno nadávať na, asi nevyhnutný, pátos v závere. Ale bez neho to asi v takýchto príbehoch nejde.

 

 

 

Foto: aceshowbiz.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?