Zo života prepusteného recidivistu

Autor: Boris Cíferský | 10.2.2014 o 12:25 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  3102x

Jeho prvé spomienky sa viažu na obraz hádajúcich sa rodičov, ktorých museli krotiť až policajti. V piatich rokoch sa dostal do detského domova. Keď sa v sedemnástich rokoch prvýkrát dostal do nechvalne známej väznice San Quentin, jeho osud bol spečatený. Alebo azda nie?

Edward BunkerEdward Bunkerhttp://s1.trrsf.com

Muž s príznačným menom Edward Bunker sa narodil v posledný deň v roku 1933. V piatich rokoch po rozvode rodičov, ktorí holdovali viac alkoholu než výchove, bol umiestnený do detského domova.

 

V priebehu nasledujúcich rokov putoval z jednej inštitúcie do druhej, všade sa však cítil nepríjemne a tak odvšadiaľ utekal. Začal s krádežami v obchode, za čo si vyslúžil pobyt v nápravno-výchovnom ústave pre mladistvých. Tu prichádza do kontaktu s podobne mladými delikventami, nad ktorými mal navrch kvôli svojej inteligencii a odvahe. Keď ho v štrnástich podmienečne prepustili a on putoval k svojej tete, všetci dúfali, že sa dá do poriadku. V šestnástich však podmienku porušil a sudca bol nekompromisný. Už žiadna polepšovňa, ale väzenie. Ani tu, v Los Angeles, sa však dlho neohrial. V sprchách bodol jedného z väzňov, čím si síce získal rešpekt, ale si aj vyslúžil ďalší trest. Presunuli ho do nechvalne známeho väzenia San Quentin, kde sa stal vo veku 17 rokov najmladším väzňom v histórii. Počas pobytu na samotke sa začal písať svoje pamäte, čo sa neskôr ukázalo ako veľmi dôležité.

 

Ako 22-ročného ho opätovne na podmienku prepustili. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa mu darilo úspešne vyhýbať sa problémom, no cítil, že svet „normálnych" ľudí nie je jeho svetom. Po smrti blízkej osoby v roku 1962, sa 28-ročný Bunker dal opäť na dráhu zločinu. Chytili ho, ale ušiel. Celý rok bol z neho utečenec pred zákonom, než ho konečne dopadli. Väzeniu sa však vyhol. Pred súdom predstieral duševnú chorobu a umiestnený do liečebne z voľnejším režimom. V roku 1970 bol opäť na slobode. Dlho na nej však nevydrží. Zapletia sa do obchodu s drogami a bankových lúpeží. Hrozí mu až 20-ročný trest, napokon však sa za neho prihovorí zopár vplyvných priateľov a on dostane len päť rokov. Po prepustení sa do väzenia už nikdy nevráti. Stane sa úspešným scenáristom, spisovateľom a hercom. Jeho najznámejšou rolou je postava Pána Modrého v Tarantinových Gauneroch.

 

 

Príbeh, ktorý vám tu dnes rozprávam je príbehom muža menom Edward Bunker. Ten v roku 1978 napísal knihu s názvom Straight Time, ktorá sa stala predlohou ku známejšiemu filmu s názvom Na slobode. Tento film, v ktorom Bunkera (či presnejšie Maxa Demba) bravúrne stvárnil Dustin Hoffman, je príbehom prepusteného recidivistu snažiaceho sa opätovne zapadnúť do spoločnosti. Max Dembo je po šiestich rokoch prepustený z väzenia, kde si odpykával trest za ozbrojenú lúpež. Jeho prvé kroky smerujú k probačnému úradníkovi, ktorý mu však, ako recidivistovi, príliš nedôveruje. Dembo si musí nájsť čo najskôr miesto na bývanie a prácu. Svoj nový domov si nájde v jednom zaprášenom moteli a pri hľadaní práce spozná milú personalistku menom Jenny, s ktorom sa mu podarí zblížiť.

 

Dembo, ktorý nepozná nič iné než dráhu zločinu, sa po krátkom čase, kedy sa snaží žiť sporiadaným životom, na túto dráhu vracia. Začína to krádežou v obchode a graduje to lúpežou v klenotníctve, ktorá neskončí tak, ako si naplánoval. Jeho posledné slová znejú: „Chcem sa vrátiť do väzenia."

 


 

Ani film, ani prečítané odborné publikácie a ani diskusia s probačným úradníkom vám nenapovie, čo sa odohráva v mysli recidivistu prepusteného na podmienku. Na jednej strane je spoločnosť, ktorú ako takú možno ani nepozná, na strane druhej túžba sa práve do tejto spoločnosti zaradiť. A od úspechu tohto zaradenia závisí aj budúcnosť tohto muža. Dustin Hoffman bol odstrkovaný tými, ktorí mu mali pomôcť a preto sa vrátil do sveta zločinu, ktorý tak dôverne poznal. Preto sa aj na konci túžil vrátiť do väzenia. Bol to svet, ktorý mu bol blízky, v ktorom vedel žiť. Cítil sa v ňom možno oveľa viac slobodnejší, než na slobode.

 

Edwardovi Bunkerovi sa podarilo to, čo Maxovi Dembovi nie. Neskončiť už opäť vo väzení. Stal sa úspešným autorom i hercom. Objavil sa už v spomínaných Gauneroch, no jeho životné osudy inšpirovali aj Michaela Manna, ktorý v Neľútostnom súboji napísal postavu Nata práve podľa neho. Bunkerovým blízkym priateľom bol herec Danny Trejo, rovnako ako aj šéf mexickej mafie Joe Morgan. Keď ako 71-ročný zomieral, tak s pocitom, že už vie ako chutí sloboda. Neopísateľne.

 

Foto: rankopedia.com, libcom.com

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?