Konwitschného Bohéma z inej perspektívy alebo operný zážitok roka

Autor: Boris Cíferský | 5.3.2014 o 18:17 | Karma článku: 4.72 | Prečítané  774-krát

Asi nikdy som sa na opere neusmieval, tak ako v pondelok, a asi nikdy som sa tak blízko nepriblížil k pocitu úplného nadšenia. A asi nikdy som si neželal viac, aby aj niekto iný mohol cítiť to, čo ja.

Eva Hornyáková ako MimiEva Hornyáková ako Mimiwww.snd.sk, Jozef Barinka, 2014

O novej Bohéme v Slovenskom národnom divadle som už nedávno písal, pravdaže už vtedy som pociťoval, že druhé videnie bude nevyhnutné. Nie som veľkým zástancom názoru „jeden krát a dosť" a preto tie najväčšie operné opusy počúvam a snažím sa vidieť niekoľkokrát.

 

Ani Tosca sa mi na prvýkrát až tak nepáčila, ani Aida, koniec koncov ani Bohéma, a napriek tomu, že k posledne menovanej opere, mám svoje, pomerne veľké výhrady (v niektorých smeroch až prílišná sentimentálnosť), tak ju mám vo svojej TOP5. Aj vďaka tomu, čo s ňou spravil Peter Konwitschny.

 

Prečo píšem o Bohéme znova? Pretože sa mi dostalo možnosti vidieť ju z úplne inej, novej perspektívy, ktorá spôsobila, rapídny nárast subjektívnych preferencii diela pod režíjnou úpravou nemeckého umelca Petra Konwitschného. Ona spomínaná nová, či presnejšia iná perspektíva, bola možnosť ju vidieť z tretieho radu, teda vlastne toho úplne prvého.

 

 

Tá výnimočnosť spočívala v tom, že som bol vďaka prítomnosti rampy cez prvé dva rady, priam až jeden z Bohémov. Keď v závere druhého dejstva, po grandióznom Quando men vo, prechádzal pomedzi tretí rad čašník s účtom bohémov, bol som aj ja, ako jeden z ďalších, pocitovo sa nachádzajúci vo vnútri príbehu.

 

Želal by som každému zažiť ten pocit mať tie veľké hviezdy priam až na dosah ruky. Človek môže obdivovať ich famóznu prácu z výrazom, mimikou, ich herecké i hlasové schopnosti. Mal som takto možnosť vidieť a počuť Františka Ďuriača (Alcindor), sólistu, ktorého obdivujem snáď zo všetkých najviac, mladého Kyungho Kima (o ňom som viac písal tu), Pavla Remenára, ktorý sa snáď pre rolu Marcella narodil a samozrejme aj očarujúcu Evu Hornyákovú, talentovaného Petra Mazalána a mnohých ďalších. Bolo to, a snáď to nevyznie sentimentálne, ako dotknúť sa hviezd. Rampa zrušila tú dištanciu oddeľujúcu hľadisko a javisko a „zmiešala" to celé do jedného. Asi prvýkrát som sa usmieval v opere od ucha k uchu a cítil sa, takmer úplne slobodný, a ničím nezviazaný. Táto nová perspektíva, spojená s objavením ďalších režijných postupov Petra Konwitschného (ktoré mi na premiére unikli), vo výsledku spôsobila, že som zažil, operný zážitok roka. Neverím, pri všetkej úcte, že toto prekoná Piková dáma či La clemenza di Tito.

 

 

Priznám sa úprimne, nepatril som do fanklubu Petra Konwitschného. Stále úplne nepatrím, ale mám k nemu oveľa bližšie, než kedykoľvek doteraz. A to paradoxne vďaka Bohéme. Práve však Konwitschného postupy, estetický rukopis a skvelé nápady zapríčinili, že i táto sentimentálna Bohéma sa zrazu stala balzámom na dušu. Sedieť v treťom rade na Bohéme za účasti Kyungho Kima a ďalších sólistov, je katarzné. Je to ako veľmi chutné a delikátne menu, na ktoré sa budete vždy tešiť. Nezostáva než jedno záverečné, Bravó!

 

Foto: Jozef Barinka pre snd.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo Zeman zoči-voči Merkelovej nezvládol?

Sýrčania vo svojej vlasti neostanú, kým ich budú bombardovať.

DOMOV

Keď hlásia športoví komentátori (kvíz)

Občas sa o zážitok zo športu nepostarajú iba hlavní aktéri, ale aj komentátori.


Už ste čítali?