Taliansky temperament a vášnivé city na javisku v Bratislave

Autor: Boris Cíferský | 22.4.2014 o 12:24 | Karma článku: 8,43 | Prečítané:  2461x

Priznám sa, neveril som, že ma ešte naša, bratislavská opera, dokáže niečím príjemne prekvapiť. Ale podarilo sa. A konečne, po dlhej dobe, môžem opäť niečo doporučiť.

Scéna zo Sedliackej ctiScéna zo Sedliackej ctiwww.snd.sk

Moja sekcia „Operné názory" tu, na blogu, zíva pomerne prázdnotou. Nieže by som toho veľa nevidel či nepočul, ale, akosi, nič ma až na Konwitschného Bohému až tak neoslovilo, aby som to mohol s pokojným svedomím doporučiť.

 

Som divák pomerne kritický, náročný a len máločo sa mi páči. Na štvrtkovú dvojicu veristických „chuťoviek" Sedliacka česť (v originále Cavalleria rusticana) a Komedianti (I Pagliacci) som išiel skôr zo študijných dôvodov, než že by ma to nejako extra tiahlo. Komediantov som už čiastočne poznal, Sedliacku česť vôbec a priznám sa, nemal som veľké očakávania. O to väčšiu facku som dostal.

 

Pokiaľ sa obávate, že obe opery (prvá je jednoaktovka, druhá kratučká 2-aktovka) sú klasickými operami v štýle Verdiho Otella či Pucciniho Manon Lescaut, tak ste na omyle. Predovšetkým Sedliacka česť je niečo, čo ste v živote nepočuli a v živote asi počuť nebudete. Hudobne temperamentná, herecky vášnivá, atypicky melodická, skrátka úplne iná. Žiadne nekonečné árie či duety, ale krásne zborové scény podtrhnuté Mascagniho hudbou, ktorého asi Boh pri tvorbe požehnal. Priznám sa, nepočul som dlho niečo tak nádherné.

 

 

Slovenské národné divadlo spravilo dve dobré rozhodnutia. Že vrátilo veristický tandem späť na javisko a zverilo réžiu do rúk Mariána Chudovského. V jeho podaní sa herecký prejav operných sólistov blíži ku činohernému herectvu asi najviac spomedzi ktorejkoľvek opery, ktorá je aktuálne v repertoári. Verizmus, pre ktorý sú typické naturalistické scény a veľké vášne, sa dokonale preniesol aj na javisko - hercom a sólistom, Miroslavovi Dvorskému a Denisy Hamárovej som ich postavy „veril", čo sa mi už dlho v opere nestalo (naposledy pri Pavlovi Remenárovi v Bohéme, ale to už je pár mesiacov dozadu). Bravúrne zvládnuté sú aj scény so zborom, v ktorom jednotliví protagonisti taktiež pridávajú špecifické „zafarbenie", ktoré od nich rola a situácia vyžaduje, či už náboženskú pokornosť či taliansky temperament. A i scéna sa pomerne dobre snaží vyvolať ilúziu talianskeho rurálneho (sicílskeho) prostredia plného obyčajných ľudí, ktorým často zostáva len tá viera v Boha.

 

Mascagniho Sedliacka česť, hoci je to (bohužiaľ) len jediná, vo väčšej miere uvádzaná opera talianskeho skladateľa, po dlhej dobe obnovila moju vieru, v nielen nekonvenčnosť hudobno-dramatického spracovania, ale v aj vieru, že opera vie byť „iná". A to skutočne iná. Iní sú aj Komedianti, hoci, podľa môjho názoru, nie tak veristickí ako Sedliacka česť. Vo štvrtok ich tiahol vynikajúci Michal Lehotský, ktorého ária Vesti la giubba si vyslúžila snáď najväčší potlesk večera. Zaslúžene. Michal Lehotský sa „zviezol" na vlne hereckých výkonov interpretov zo Sedliackej cti a principála cirkusu stvárnil s tým správnym „veristickým" nasadením. Skvelým spôsobom mu pri tom asistoval aj Daniel Čapkovič, na ktorého bohémskeho Marcella sa po štvrtku teším ešte viac. Hoci sa mi Komedianti zďaleka toľko nepáčili ako Mascagniho opera, musím priznať, že i tento „kúsok" sa, Leoncavallovi, podobne ako Bohéma, vcelku podaril. Ale cestu si k nemu budem hľadať ešte asi dlho.

 

 

Ak chcete vidieť trochu inú operu, bežte na Komediantov a Sedliacku česť. Verím tomu, že neoľutujete. Najbližšie ich hrajú vo štvrtky 25. mája (v takmer navlas rovnakom obsadení s výnimkou Neddy v Komediantoch) a 26. júna v inom obsadení s Boldizsárom Lázlóm a Jolanou Fogašovou (Sedliacka česť) a Ernestom Grisalesom, Evou Hornyákovou a Alešom Jenisom (Komedianti). Možno budete prekvapení, podobne ako ja, čo všetko sa dá vymyslieť.

 

Hodnotenie: Sedliacka česť (90%), Komedianti (70%)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?