Jožko, ďakujem!

Autor: Boris Cíferský | 4.6.2014 o 11:50 | Karma článku: 2,71 | Prečítané:  859x

Pamätáte si na svoj prvý koncert, prvý festival, prvý „wow“ moment, ktorý ste v súvislosti s umením zažili? Ten môj prvý „wow“ moment je spätý s osobou Jozefa Bednárika.

Bola streda, prvého februára 2012. Moja druhá návšteva operného predstavenia v živote. Akási Turandot. Nič som o nej nevedel. Meno Puccini mi toho veľa nehovorilo, poznal som akurátNessun dorma, jej kontext mi však unikal. Sedel som napravo v ôsmom rade. Pár minút po siedmej sa dvihla opona. Na scénu vstúpil Mandarin a príbeh otvoril svojim „Popolo di Pekino“. A vtedy sa začal jeden z najväčších príbehov môjho života. Príbeh o ceste k opere.

Turandot bola dlhú dobu moja operná jednička. Videl som ju asi 5-krát. Naposledy včera. Hoci dnes už jedničkou nie a predstihla ju, zo súčasného či bývalého repertoáru našej prvej scény,Tosca, Bohéma Netopier, tak bude mať v mojom srdci špeciálne miesto. Pucciniho opera sa dokáže, ako aj každá opera zinterpretovať rôzne. Na DVD som videl legendárnu inscenáciu z Pekingu, z dnes už nežijúcim Sergejom Larinom (hosťoval aj u nás) i jednu, z môjho pohľadu, nie veľmi podarenú rakúsku inscenáciu. Tou najpodarenejšou v mojich očiach však zostane tá bratislavská Turandot.

BednárikovaTurandot je vzácny exemplár – je to jeden z tých mála vzácnych momentov, kedy sa, v mojich očiach, všetko stopercentne nádherne zladí – od krásnej scény Vladimíra Čápa umne využívajúceho každý centimeter priestoru, po pútavé kostýmy Ľudmily Várossovej (jasne odlíšitelná Turandot od šedo-nevýrazného, tajomstvom-opradeného Calafa až po priam emočne zrkadlovité šaty úbohej Liu), cez režijný rukopis Jozefa Bednárika, ktorý udržal Turandot jej rozprávkový nádych. Interpretačné kľúče variujú od, v niektorých smeroch výrazne naturalistického prevedenia, až po práve rozprávkový, v ktorom nechýba výrazná symbolika.

Keď som v utorok večer usadol do jedného z prvých radov, vrátili sa mi spomienky spred viac než dvoch rokov. Dodnes si pamätám na nezabudnuteľného Jozefa Kundláka ako jedinečnéhoPonga, matne si vybavujem aj Louise Hudson, ktorej úžasný hlasový rozsah ma vtedy fascinoval. Spomínam na Nessun dorma, ktoré som videl z prvého radu, do ktorého sme sa na posledné dejstvo presadili a na ten pocit, ktorý vo mne precítená interpretácia Boldizsára Lászlá, vyvolala.

Včera to nebolo s Louise Hudson ani s maďarským tenorom, ale s kolumbijským zázrakom Ernestom Grisalesom (známym aj z Otella) a sympatickou rumunskou sopranistkou Sorinou Munteanu (stvárňuje na doskách SND aj Lady Macbeth i Abigail v Nabuccu). Ernesto bol skvelý (hlasovo je odlišný od Michala Lehotského) a predovšetkým jeho úžasná práca s výrazom, priam činoherné podanie postavy, veľmi precítená interpretácia Calafa, to všetko ma úprimne dostalo. Munteanu nehrala druhé husle a jej prerod z nemilosrdnej Turandot, na ženu porazenú citmi, bol výrazovo viditeľný.

Raz som čítal jeden názor kritika a režiséra, že každý režisér túži len po tom, aby vytvoril niečo, na čo si ľudia budú pamätať. Jozef Bednárik dnes nie je medzi nami, ale vytvoril niečo, čo sa z pamätí ľudí len tak nevymaže – vytvoril majstrovské dielo. Ak mám niekomu priznať zásluhy na tom, že je zo mňa ten kto zo mňa teraz je, tak je to práve tento muž. Nebyť toho, že bolaTurandot spracovaná tak ako bola, bola by opera ako umelecký druh len ďalšou krátkodobou epizódou v mojom živote.

Z odstupom času je mi odchodu pána Bednárika, z umeleckého hľadiska, nesmierne ľúto. Občas sa pýtam, aká by v jeho ponímaní vyzerala PuccinihoTosca či napríklad MassenetovWerther, alebo prípadne aj tak obyčajná La Traviata, ak by to režíroval on. Ako má Nemecko Petera Konwitschného, tak my máme Jozefa Bednárika, Miroslava Fischera a ďalších skvelých režisérov. Umelecky nadaných ľudí, ktorí dokážu posunúť hudbu a slovo tým správnym smerom.

Zakončím to trochu familiárne, ale z celého srdca úprimne. Jožko, ďakujem! Priviedol si ma k opere.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?