Svetoznáma rovnica E=mc^2 oslavuje 109 rokov

Autor: Boris Cíferský | 26.9.2014 o 8:50 | (upravené 27.9.2014 o 6:03) Karma článku: 10,61 | Prečítané:  5763x

Človek ani nemusí rozumieť (astro)fyzike, ale pravdepodobne bude poznať Einsteinovu slávnu rovnicu. O tom ako vznikla, prečo je sporná i to, kto je jej autorom, o tom všetkom pojednáva dnešný blog.

Poznámka na úvod: Dúfam, že tí, ktorí majú diplom z fyziky, mi odpustia isté zjednodušenia a i pre nich bude tento blog v niečom poučný.

Budúci rok uplynie 60 rokov od smrti pôvodom nemeckého fyzika Alberta Einsteina. V očiach laickej verejnosti bude asi už navždy predstavovať toho, kto vymyslel rovnicu E=mc^2. Hoci, podobne ako iné matematické rovnice pôsobí na prvý pohľad zrozumiteľne a jednoznačne, tak jej plný význam môže doceniť iba ten, kto sa fyzike hlbšie venuje. Pre ostatných môžem doporučiť aspoň tento článok.

Einsteina problém relativity zaujímal minimálne od roku 1899. V priebehu ďalšieho obdobia napísal na túto tému viacero prác, z ktorých najznámejšie (a možno aj najvýznamnejšie) sa datujú do roku 1905. V júni spomínaného roku zaslal do redakcie odborného magazínu Annalen der Physik svoju známu prácu s názvom „O elektrodynamike pohybujúcich sa telies“.

Problém relativity zamestnával Einsteina intenzívne aj počas ďalších mesiacov, kedy sa snažil svoje pôvodné zistenia korigovať, vylepšiť alebo doplniť. 26. septembra (niekde býva uvádzané, že 27.) prišiel do Annalen der Physik krátky, iba trojstránkový článok s názvom „Závisí zotrvačnosť telesa od jeho vnútornej energie?“ Einstein ho zamýšľal ako dodatok ku predchádzajúcim prácam a práve v nej postuloval záver, podľa ktorého existuje vzťah medzi hmotou e energiou. To viedlo až ku vzniku svetoznámej rovnice E=mc2.

V súvislosti so vznikom rovnice je dôležité poznamenať, že presný dátum jej „zrodenia“ je sporný. Einstein o nej nepochybne uvažoval určite už dávnejšie, avšak až do konca septembra 1905, vo svojom publikačne veľmi plodnom roku, o nej nepísal. Pravdepodobne to súviselo nielen s koncepciou jeho práce, ale aj so zložitosťou problému a veľkým rozsahom jeho bádania. Samotná rovnica sa objavila v podobe ako ju my dnes poznáme až v roku 1907, no jej platnosť a existenciu Einstein predpovedal už minimálne dva roky predtým.

Pozornejší čitateľ si povšimne, že Einstein jej existenciu a platnosť predpovedal, no nie dokázal. V jeho argumentácií, tak ako ju využil vo svojom článku pre Annalen der Physik, bola totiž logická nedokonalosť. Nemecký fyzik totiž pri platnosti rovnice vychádzal, ako v roku 1952 ukázal Ives, z predpokladu petitio principii, čo v praxi znamenalo, že svoju platnosť odvodzovala od iného problému, ktorého riešenie v tom čase ešte nebolo známe. Einstein ju teda v praxi nedokázal (čo sa stalo až neskôr), ale jej platnosť, v rovine teoretickej, geniálne vizionársky predpovedal. Až v nasledujúcich rokoch svoje závery modifikoval a zdokonalil.

V súvislosti s teóriou relativity (či správne by sa malo hovoriť o „princípe relativity“, ako to nazýval sám autor) a „božou“ rovnicou sa nedá samozrejme hovoriť o tom, že jej jediným a výhradným autorom je Einstein. Dodnes sporným zostáva napríklad vklad jeho prvej ženy, Milevy, ktorej Einstein údajne dal časť peňazí, ktoré získal za Nobelovu cenu, ako poďakovanie za jej pomoc. Niektorí súdia, že na papieroch, ktoré Einstein zaslal v roku 1905 do Annales der Physik bola ako spoluautorka uvedená práve Mileva Maric Einstein, no jej kredit nebol napokon nikdy takto verejne priznaný. Mohlo to súvisieť so vtedajším chápaním ženy ako matky a nie ako vedkyne, ale rovnako tak aj s jeho neochotou sa deliť o slávu s inými. Niektorí autori dokonca uvádzajú, že autorom svetoznámej rovnice, ktorá je dnes prisudzovaná Einsteinovi, je Olinto De Pretto, avšak aj on pri "objave" rovnice vychádzal z Einsteinových prác.

Zaujímavým faktom zostáva, že Einstein na svoju slávu čakal pomerne dlho. Hoci jeho práce vzťahujúce sa k teórii relativity (samotný pojem „teória relativity“ pochádza od Paula Ehrenfesta, respektíve Maxa Plancka), bývali citované počínajúc rokom svojho vydania, trvalo desaťročia, kým došlo k plnému doceneniu jeho názorov. Až otázky súvisiace (zjednodušene) s problémom rádioaktivity, veľkej témy počínajúc rokom 1938, zvýraznili Einsteinove myšlienky. Bohužiaľ nepriamo viedli aj ku vzniku atómovej bomby. To, čo v roku 1905 predstavovalo jeho snahu o nájdenie „veľkého princípu univerza“ sa o desiatky rokov na to premenilo v najničivejšiu silu, ktorú ľudstvo poznalo. Ukázalo sa, že E=mc^2 nie sú len tri písmená a dva ďalšie znaky, ale aj nástroj k zabitiu stoviek tisíc ľudí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?