Lomidrevo zabaví mladších i starších, no zázraky od neho nečakajte

Autor: Boris Cíferský | 6.10.2014 o 10:54 | Karma článku: 6,70 | Prečítané:  2744x

Na čo s malými ratolesťami do divadla? Napríklad na Lomidreva. Deti určite zaujme i poučí a nás, starších, na krátky čas vráti do sveta, v ktorom je všetko možné.

Deti sú najvďačnejší diváci. Deti nepoznajú konvencie, zatlieskajú akonáhle zhasne svetlo alebo po každom výstupe. Ich neposednosť alebo naopak smiech sú tou najlepšou kritikou, ktorú ani odborní recenzenti nevyjadria. Dramaturgicky cieliť na tých najmenších je výhrou azda pre každého – najmenší získavajú prvé povedomie o tom, čo je divadlo, ako vyzerá, čo sa v ňom deje, rodičia majú o starosť menej s tým, ako svoje ratolesti zamestnať a my, tí starší, sa na chvíľu vrátime do detských čias, kedy sme aj my verili, že Lomidrevo by za nás všetky nástrahy vyriešil.

Hľadieť na inscenáciu Ako sa Lomidrevo stal kráľom len ako na čisto detské predstavenie by však bolo mylné. Primárne a z veľkej časti síce mieri na tých najmladších (povedzme od päť rokov vyššie) divákov a diváčky, avšak aj tí starší si v nej nájdu to svoje – či už nápaditý situačný humor, niektoré slovné repliky alebo motívy, ktoré pre tých najmladších zostávajú (v termínoch rozprávkových) ešte zakliate. Napríklad to, prečo sa chlapci tak radi ukrývajú dievčatám pod sukne.

Ako sa Lomidrevo stal kráľom rozpráva príbeh o fyzicky i duševne silnom mládencovi Lomidrevovi, ktorý sa v sedemnástich rokoch vybral do sveta. Tu najprv stretáva svojich kamarátov-nekamarátov Valivrcha a Miesiželeza, s pomocou ktorých sa pokúsi zachrániť tri princezné, ktoré uniesli traja draci. Lomidrevo počas svojej iniciačnej životnej púte nachádza nielen svoju životnú lásku, princeznú Ružovlásku (v podaní roztomilo nevinnej Jany Kovalčikovej, v alternácií s Dominikou Zeleníkovou), ale spoznáva aj hodnotu priateľstva alebo rodiny. Spozná však aj tie opačné pocity a to napríklad to, ako chutí zrada.

Vytvoriť rozprávkovú inscenáciu pre deti sa nedá, ak deti neuveria, že sú v rozprávke. V tomto je scénická zložka veľmi nápaditá a hoci nepracuje s veľkým množstvom rekvizít, (a dôraz teda oveľa viac kladie na to, čo sa deje, než na to, kde sa to deje) tak vytvára úspešne iluzórnu predstavu bohatého a sýteho rozprávkového sveta. V ňom platia magické zákony a žijú fantastické bytosti ako napríklad mnohohlaví draci či víly. Samotný Drak v Lomidrevovi je démonický, vizuálne desivý, skrátka správne protikladný k Lomidevovi. Niektorých z mladších divákov však vystrašil natoľko, že si radšej pred ním zavreli oči.

Asi najsilnejšou zložkou celej inscenácie je scénická hudba. Pesničky sú slovne hravé, nápadité a detsky príťažlivé. Vzťahujú sa vždy ku konkrétnej situácií, v ktorej sa hrdinovia predtým ocitli a sprevádzajú ich tak na ich dobrodružnej ceste. Uzatvárajú konkrétnu scénu, čím dej vhodne rámcujú a v istom zmysle navnadia mladších divákov na ďalšie pokračovanie v tom, že ich držia v napätí, čo bude ďalej.

Feldekova hra má zopár malých rán, ktoré jej pri „vyšívaní“ spôsobili asi princezné. Väčšina z týchto raniek vyplýva zo snahy páčiť sa všetkým, mladším i starším. Rozprávkové motívy, ktoré všetci poznáme, sú v inscenácií dopĺňané o ďalšie a ďalšie (napríklad motív rozprávky v rozprávke), až z toho vzniká taká tá napoly Valivrchova a napoly Lomidrevova kaša, ktorá nie je ani zlá, no ani úplne dobrá. Sporná je tiež dĺžka, dve a pol hodiny (napriek avizovaným dvom) pre najmladších nie je málo a predovšetkým druhá časť už kvalitatívne v niektorých smeroch pokrivkáva, čo súvisí nielen s nabaľovaním stále ďalších motívov, ale aj vedľajších dejových línií, ktoré rozprávke uberajú na jej priamočiarosti a údernosti. Taktiež je škoda, že Lomidrevo nemá jednu ústrednú pesničku, ktorá by sa periodicky opakovala a u mladších divákov vyvolala možnosť si s hrdinami i zaspievať.

Lomidrevo, napriek odvážnym vyhláseniam, že je „pre celú rodinu“, zostáva inscenáciou hlavne pre tých (naj)mladších, ktorí však majú tú výhodu, že im motivická výstavba alebo rozprávková repetícia nič nepovedia. Deti boli, sú a vždy budú tí najvďačnejší diváci a to čo by pre nás dospelých bolo romanticky iluzórne alebo naivné, je pre nich kúzelné, magické a čarokrásne. Myslím, že všetci sa občas stále utiekame do rozprávkových svetov, v ktorých zachraňujeme princezné či zabíjame drakov a hoci tá naša realita nemá vždy ten rozprávkový koniec, je dobré si občas pripomenúť to, že i takéto konce niekedy bývajú.

Hodnotenie autora: 75%

Ľubomír Feldek: Ako sa Lomidrevo stal kráľom

Réžia :    Ondrej Spišák
Dramaturgia:    Peter Kováč
Scéna:    František Lipták
Kostýmy:    Katarína Hollá
Pohybová spolupráca:    Eva Burdová
Hudba:    Dano Heriban    

Lomidrevov otec:    Leopold Haverl, Dušan Tarageľ
Lomidrevova matka:    Soňa Valentová-Hasprová, Božidara Turzonovová
Lomidrevo:    Milan Ondrík
Valivrch:    Peter Brajerčík, ako hosť
Miesiželezo:    Tomáš Vravník, ako hosť
Škrata Laktibradka (Kmotra, Básnik, Krčmár a ďalšie):    Gabriela Dzuríková
Kráľ:    Dano Heriban
Princezná Modrovláska:    Ivana Kuxová
Princezná Zelenovláska:    Petra Vajdová
Princezná Ružovláska:    Jana Kovalčiková, poslucháčka VŠMU, Dominika Zeleníková, poslucháčka VŠMU
Víly, Škriatky Laktibradky:    Zuzana Náprstková, ako hosť, Dana Okáliová, ako hosť, Michaela Čilíková, ako hosť, Nikola Olšovská, ako hosť
Komparz (troj-, šesť- a deväťhlavý drak):    Jakub Kuka, poslucháč VŠMU, Gabriel Fusko, poslucháč VŠMU, Ľuboš Radošovský, poslucháč VŠMU, Filip Šebesta, poslucháč konzervatória, Ferenc Polák, poslucháč konzervatória, Michal Kinik, poslucháč VŠMU, Igor Schlosser, poslucháč VŠMU, Andrej Remenik, poslucháč VŠMU, Peter Tilajčík, poslucháč VŠMU, Ondrej Bortlík, poslucháč konzervatória, Brian Brestovanský, poslucháč konzervatória, Martin Macko, poslucháč konzervatória, Matúš Mihálik, poslucháč konzervatória, Juraj Bača, poslucháč VŠMU

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?