Z Pána Mima budete možno aj príjemne „mimo“

Autor: Boris Cíferský | 15.10.2014 o 9:16 | (upravené 15.10.2014 o 9:21) Karma článku: 2,04 | Prečítané:  526x

Z titulu, ktorý bol do repertoáru zaradený len tak nejako narýchlo ako náhrada za iný titul sa stane pravdepodobne divácky vyhľadávané predstavenie. Nutno podotknúť, že zaslúžene.

Pôvodne sa Pán Mimo nemal ani inscenovať a do repertoáru mala pribudnúť ďalšia „feydeaudiáda“. Nepredvídateľné okolnosti však spôsobili, že táto hra sa inscenovať nemohla a ako (adekvátna) náhrada sa siahlo po, aj pre našinca, takmer neznámom autorovi Johannovi Nepomukovi Nestroyovi a jeho ešte menej známej hre s názvom Pán Mimo. Paradoxne, je to dobre. Feydeau je na doskách Činohry Slovenského národného divadla už trochu „opotrebovaný“, kým Nestroy je ako závan čerstvého vetra. Nehľadiac na tom, že slovenský divák má s podobnými fraškami len pramálo skúseností. Čiže aj v tomto smere je (i pre mňa) prekvapujúca voľba Nestroyovej hry prínosná.

V bulletine, v ktorom sa nachádza i text hry rakúskeho dramatika, nie je spomenutá jedna podstatná vec – a to tá, prečo Nestroy tvoril tak ako tvoril. Podľa môjho názoru to nevyplýva ani tak zo spoločensko-dobových pomerov, ale skôr zo spoločensko-estetických vzťahov. Nestroy, podobne ako mnohí autori tvoriaci v období medzi rokmi 1750 – 1850 často svoje hry koncipovali tak, aby vďaka nim dosiahli čo najväčšej popularity. Je to fenomén predovšetkým francúzskeho divadla, ktorý sa však postupne rozšíril do celej Európy a niesol sa v duchu žánru piece bien fait. Takí autori nesledovali ten cieľ vytvoriť čo najkvalitnejšiu drámu, ale takú, ktorá sa dočká čo najvrelejšieho diváckeho prijatia. A to sa, ako sa ukazuje, podarilo aj po 160 rokoch docieliť Nestroyovi v Bratislave.

Pána Mima najlepšie vystihujú adjektíva ako „nekonfliktný“, „nenáročný“ a „zábavný“. Je to novodobá rozprávka o nájdení skutočného životného šťastia, v príbehu, ktorý, v duchu predchádzajúcich riadkov, nemôže skončiť zle. Hlavný hrdina napokon nachádza svoju životnú lásku, ktorú mal, paradoxne, od počiatku pred očami, no až odstránenie iluzórneho života a nahradenie tým skutočným mu ukázalo, po kom jeho srdce túži. Práve vytvoriť rozprávku s happy-endom, vtipnými výstupmi, ktorá uspokojí masy divákov, bolo pravdepodobne hlavným Nestroyovým zámerom. Za týmto prvým plánom, typicky moliérovskou snahou pobaviť, však môžeme (aj) v Pánovi Mimovi nájsť určitú hlbšiu výpoveď – napríklad otázky o dôležitosti spoločenskej stratifikácie (bohatý a vysoko postavený muž si vezme za ženu dievča z nižších pomerov!) alebo správneho životného štýlu.

Ale čo povedať k samotnej bratislavskej inscenácií? V prípade, že bola skutočne šitá tak horúcou ihlou, ako z niektorých vyjadrení vyplýva, tak bola ušitá dobre. Danovi Heribanovi ušitý kostým zhýralého a zároveň životom znudeného kapitalistu Lipsa sedí veľmi dobre, ba čo viac, podarilo sa mu stvárniť aj výrazovo, čo je u Nestroya nesmierne dôležité. Svoju, dovolím si tvrdiť ideálnu partnerku našiel v herecky generačne mladšej Jane Kovalčikovej, ktorá priam dokonale stelesňuje Kathi už len prostým výrazom tváre, ktorý ju predurčuje (zároveň však „neškatuľkuje“!) k podobným „popoluškovským“ úlohám dobrosrdečnej mladej dámy. Podobnú postavu stvárnila aj v Lomidrevovi, o ktorom som písal nedávno. Z vedľajších postáv okrem zohratého tandemu Maštalír – Mórová zaujme hosťujúci Tomáš Vravník v úlohe Spornera.

Slabiny Pána Mima sú v zásade tri. Nestroy nebol nijako zvlášť veľký dramatik (formátu Moliéra či ďalších) a preto aj jeho text má od iných autorov kvalitou ďaleko. Prejavuje sa to v postupnom ochabovaní dramatickej štruktúry, v eliminácií vedľajších dejových línií (napríklad vzťah medzi Gluthammerom a Madam Schleyer) a výsledkom toho je to, že napríklad Diana Mórová sa v druhom dejstve ani neobjaví a jej situácia s Gluthammerov, v prvom dejstve tak pomerne obšírne rozvitá, zostáva nedoriešená. S tým sa však veľa robiť nemohlo. To, s čím sa však dalo spraviť viac, sú texty piesní, ktoré nie úplne vždy vhodne korešpondujú so samotnou hrou. Chýba im ona „nestroyovská“ ľahkosť a jednoduchosť, čo sú typické veci pre jeho text. Sklamaním pre mňa bola aj scéna, ktorá sa až nápadne podobala scéne z inscenácie Feydeauovej hry Tak sa na mňa prilepila.

Voľba Pána Mima sa i cez to javí ako krok správnym smerom. Na doskách Slovenského národného divadla sa totiž objavil titul, ktorý má všetky predpoklady udržať sa na javisku veľmi dlhú dobu, respektíve plnohodnotne nahradiť niektoré staršie tituly. Je zároveň dobrým signálom toho, že ten veľký dramatický opus tisícov titulov nemusí byť obmedzený na zopár „privilegovaných“ autorov. Pán Mimo zabaví, dovolím si povedať, oveľa viac než Feydeau a zároveň má i oveľa menej hluchých miest. A aj preto bude moje dnešné hodnotenie vyššie.

Hodnotenie: 85%

Dodatok: Inscenácia trvá približne dve hodiny a dvadsaťpäť minút, nie dve hodiny a štyridsaťpäť minút, ako býva uvádzané.

Johann Nepomuk Nestroy: Pán Mimo
Preklad a réžia:    Ľubomír Vajdička
Dramaturgia:    Peter Kováč
Scéna:    Jozef Ciller
Kostýmy:    Marija Havran
Hudba:    Dano Heriban    
 
Pán von Lips, kapitalista:    Dano Heriban
Stifler, jeho priateľ:    Dušan Tarageľ
Sporner, jeho priateľ:    Tomáš Vravník, ako hosť
Wixer, jeho priateľ:    Branislav Bystriansky
Gluthammer, zámočník:    Tomáš Maštalír
Madam Schleyer:    Diana Mórová
Krautkopf, nájomník:    Marián Labuda
Kathi, jeho príbuzná:    Jana Kovalčiková, poslucháčka VŠMU
Staubmann, justiciár:    Vladimír Obšil
Anton, majordómus u pána Lipsa :    Tomáš Turek, poslucháč VŠMU
Josef, sluha pána Lipsa :    Andrej Remenik, poslucháč VŠMU
Christian, sluha pána Lipsa :    Michal Kinik, poslucháč VŠMU
Franz, sluha pána Lipsa :    Ľuboš Radošovský, poslucháč VŠMU
Seppel, paholok u pána Krautkopfa :    Juraj Bača, poslucháč VŠMU
Martin, paholok u pána Krautkopfa :    Jakub Kuka, poslucháč VŠMU
Hans, paholok u pána Krautkopfa :    Igor Schlosser, poslucháč VŠMU
Zámočnícky tovariš :    Julian Enrik Smoliga, poslucháč konzervatória

Fotky: Filip Vančo, 2014, www.snd.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?