Po stopách skutočnej Charlotty, hrdinky Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera

Autor: Boris Cíferský | 6.11.2014 o 9:59 | (upravené 6.11.2014 o 18:26) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  1015x

Johann Wolfgang Goethe mal na vzťahy s opačným pohlavím pomerne smolu. Dve ženy, ktoré sa mu zapáčili, boli zasnúbené alebo sa veľmi rýchlo po ich zoznámení vydali. Obe tieto ženy sa stali predobrazom Charlotty, hrdinky jeho románu Utrpenie mladého Werthera.

Goetheho román Utrpenie mladého Werthera býva často označovaný za autobiografické dielo. Táto definícia je oprávnená, keďže výsledný text v mnohom pripomína reflexiu života mladého spisovateľa. Všetko to začalo v máji v roku 1772, kedy sa Goethe presťahoval do Wetzlaru, malého nemeckého mestečka štyridsať kilometrov vzdialeného od Frankurtu, kde, ako dúfal, získa nejaké praktické skúsenosti v oblasti práva. Oveľa viac než ponorený do zákonov, tu však trávil čas čítaním a písaním poézie. Veľmi rýchlo sa tu zoznámil s Christianom Kestnerom (neskorším predobrazom Alberta vo Wertherovi), ktorý v tom čase pracoval ako tajomník u kráľovského dvora. Asi mesiac po príchode do Wetzleru spoznal na jednom tanečnom večierku 18-ročnú Charlottu Buffovú, ktorá bola už štyri roky snúbenicou Kestnera a druhou najstaršou z dvanástich detí.

Hoci Goethe – Buffová a Kestner tvorili nerozlučnú trojicu, mladý básnik ich neočakávane jedenásteho septembra opustil, ako dôsledok jeho narastajúcich citov voči Charlotte. Začiatkom novembra sa sem síce na pár dní vrátil, no viac než Charlotta ho zaujímal samotný Kestner, s ktorým si dlhé mesiace aj po odchode z Wetzlaru dopisoval (skončilo to až tým, keď sa Kestner na Goetheho nahneval za to, ako ho vykreslil v románe). Skutočný Albert a skutočná Charlotta uzavreli sobáš v apríli 1773. Goethemu o tom, podľa ich predchádzajúcej dohody, nič nepovedali, no ten, akonáhle sa to dozvedel, zaslal mladomanželom dary v podobe prsteňov a svadobnej kytice.

Styky medzi Goethem a Charlottou neboli navždy prerušené. V septembri v roku 1816, v čase, kedy už šestnásť rokov žila ako vdova, prišla Charlotta do Weimaru kvôli istým záležitostiam a popritom sa stretla aj s Goethem. V rokoch, ktoré nasledovali po vydaní Werthera, sa stala objektom záujmu pre najrôznejších zvedavcov, ktorí chceli spoznať skutočnú Lottu. Buffová pravdepodobne dúfala, že Goetheho city, ktoré ku nej prechovával, ešte neopustili a mohli by nadviazať bližší vzťah. Goethe ju však odmietol s tým, že k nej už nič podobné necíti. S odstupom času toto odmietnutie komentoval slovami, že sa veľmi bál toho, stať sa opäť Wertherom. Toto stretnutie neskôr inšpirovalo Thomasa Manna k napísaniu diela Lotta vo Weimare.

Oveľa viac než Charlotta zapríčinila napísanie Werthera iná žena v Goetheho živote. Volala sa Maximiliane von La Rocheová a Goethe ju spoznal pár dní po tom, čo opustil Wetzlar, v Koblenzi. V tom čase 16-ročné dievča, dcéra spisovateľky Sophie von La Rocheovej, Goetheho okamžite okúzlila. Strávili spolu zopár dní, než sa ich cesty na pár mesiacov rozišli. Keď ju stretol opäť, v januári 1774, bola už vydatou ženou. Za muža si nedobrovoľne, podľa matkinho želania, vzala o dvadsať rokov staršieho vdovca s piatimi deťmi. S Goethem však neprerušila styky a často sa vídavali. Ich spoločnou vášňou sa stala hudba a Goethe ju tak často pri návštevách sprevádzal pri jej hre na piane na čele. Hoci ju podľa vlastných slov vnímal ako sestru a Maximiliane Goetheho ako človeka, ktorý jej bol vekovo blízky, jej manžel, „muž s talianskym temperamentom“, ako sa o ňom dnes píše, videl v jej priateľovi veľkú hrozbu a rozhodol sa tak radšej odviesť svoju ženu mimo jeho dosahu.

Maximiliane s matkou opustili Frankfurt v posledný januárový deň v roku 1774 a o deň na to sa Goethe pustil do písania Utrpenia mladého Werthera. Trvalo štyri mesiace dokým román napísal. Akonáhle držal v rukách prvé kópie, zaslal ich do Wetzlaru. Osudy skutočných Wertherových Lottiek boli napokon odlišné. Kým Charlotta Buffová sa dožila vysokého veku sedemdesiat päť rokov, tak Maximiliane zomrela v pomerne mladom veku, v tridsiatich siedmich rokoch a to len pár mesiacov po tom, čo manželovi porodila dvanáste dieťa.

Hlavná fotka: http://static0.akpool.de

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?