Stretol som Ž(ž)enu

Autor: Boris Cíferský | 1.12.2014 o 8:06 | (upravené 1.12.2014 o 8:34) Karma článku: 8,53 | Prečítané:  2760x

Možno sa pýtate, prečo ten zvláštny názov. Ale sú Ženy a ženy. Aspoň teda u mňa. Ale snáď v tom nie som sám.

Príbeh, ktorý vám chcem dnes rozprávať, začal už pred pár rokmi. Vtedy som spoznal jednu Ženu, v tom čase vekom ešte možno dievča. Myslím, že v živote možno každého z nás nastane moment, kedy začne či už to chce či nechce, uvažovať nad manželstvom. Nie priamo nad tým, že kedy to príde, ale skôr na to, s kým to príde. Táto Žena bola prvou osobou opačného pohlavia v mojom živote, pri ktorej som si povedal „tak takáto by mohla byť raz moja manželka“.

Poznal som ju pomerne dobre – videl som ju opitú i triezvu, smutnú i šťastnú, introvertne zamyslenú i veľmi spoločenskú. Nebola to žiadna láska, iskra nepreskočila, nič, len to bola prvá Žena, pri ktorej som začal uvažovať, aká by tá moja prípadná manželka mala byť. Je to možno ešte pozostatok romantickej ľudskej formy, ale rád by som sa oženil len raz a navždy. Hoci, neviem či je to v dnešnej dobe reálny požiadavok.

Žien ako bola ona som za svoj život spoznal len pár. Možno štyri či päť. Boli to všetko dámy, ktoré ma prinútili prehodnotiť vzťahovú paradigmu a definovať vlastnosti osoby, ktorá by sa tým niečím neopísateľným blížila ideálu. Poslednú takúto Ženu som spoznal pred asi rokom. Paradoxne, bola to opäť umelkyňa a hoci iskra opäť nepreskočila (aspoň nie obojstranne), nič to nezmenilo na tom, že sa k nej v myšlienkach často vraciam.

Pred pár dňami som stretol tú vôbec prvú Ženu. Úplnou náhodou, neplánovane. Hneď ako som ju uvidel, vybavili sa mi všetky spomienky. Sadla si vedľa mňa v trolejbuse a pár minút sme sa zhovárali. O umení, o živote, o minulosti. Bola to diskusia o niečom a o ničom. Chaotická, ako keď sa dvaja starí známi stretnú po dlhých rokoch a vlastne ani nevedia, čo si majú povedať. Ako zhrnúť roky do pár viet, do pár minút zvláštneho dialógu.

Čo sa zmenilo? Veľa. Zistil som, že už to nebola Ona. Zmenila sa. Už to nebolo to roztomilé dievčatko, na ktorého slovách som lipol. Bola nepríjemne sarkastická a miestami som mal až pocit, že sa z môjho života vysmieva. Bola to trpká skúsenosť. Zo Ženy sa stala len žena. Jedna z tých mnohých, ktoré v živote stretnete a nezanechajú vo vás tak trvalú stopu ako Ženy. Pochopil som, že vo svojej rovnici som nezohľadnil to najhlavnejšie, čas. To, ako sa ľudia menia.

Hoci som tú Ženu nemiloval, tak až do toho osudného momentu stelesňovala niečo, čo som možno celý život hľadal. Harmóniu v atonálnom svete. No zrazu, sa všetko stalo disharmonickým. V priebehu pár minút som zistil, že nielen túto, ale aj takúto ženu nechcem. Necítil som sa pri nej príjemne a keď vystúpila, bol som vlastne i rád. A tak ďalej hľadám a pozorujem. Optimisticky dúfajúc, že raz nájdem a vezmem si za ženu Ženu, alebo aspoň takú, ktorá jej bude podobná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?