Študujem estetiku. Som nepotrebný?

Autor: Boris Cíferský | 9.12.2014 o 10:15 | (upravené 9.12.2014 o 15:17) Karma článku: 11,23 | Prečítané:  14441x

Včera vyslovil prezident Andrej Kiska v diskusií so študentmi na Žilinskej univerzite niečo, čo ma vystrašilo: "Presne také školy, kde každý absolvent bude mať svoje miesto, kde bude zhánka po ich absolventoch, takéto školy potrebujeme.“

Poznámka na úvod: Záležitosti okolo financií a financovania v tomto blogu neberiem v úvahu.

Som v piatom ročníku na estetike. Začínali sme päťdesiati, teraz je nás v triede možno dvadsať. Už v prvom ročníku sa nás i samotní doktori, docenti i profesori oprávnene rečnícky pýtali, „načo je svetu (čítaj Slovensku) päťdesiat estetikov?“ Túto otázku, ktorú som počul v prvých dňoch prvého ročníka, si pamätám dodnes. Nepýtajú sa ju len naši vyučujúci, ale aj úplne bežní ľudia, známi i priatelia. Dnes, keď ja končím, prijali na jedno-odborovú estetiku už len dvadsať študentov. A v budúcnosti to môže byť ešte menej.

Filozofia prezidenta Andreja Kisku a aj predstaviteľov Ministerstva školstva totiž velí, logicky, neprodukovať nezamestnaných alebo inak povedané nepodporovať odbory, ktoré nezamestnaných generujú. A sem, podľa všetkého, patrí aj estetika. Napríklad, podľa štatistiky z roku 2011 patrili „filozofické vedy“ medzi tie smery, ktoré generovali veľmi veľa nezamestnaných (v reči percent je to 10.5%). Podľa údajov z Prešovskej univerzity je nezamestnanosť absolventov estetiky 17.1%. To, samozrejme, nie sú malé čísla a približne kopírujú aj reálnu skutočnosť, ktorej som ja svedkom.

Kto je však týchto 17%? Sú to podľa mňa, z veľkej časti absolventi, ktorí, ak mám parafrázovať slová prezidenta, „nemajú svoje miesto“ a „nie je po nich zhánka.“ Sú to takí, ktorí sa rozhodli spraviť si titul na niektorej, ako často počúvam, z ľahších škôl, bez túžby pracovať po získaní diplomu, ďalej v odbore. Skutočnosť je však taká, že len veľmi málo percent študentov estetiky po skončení štúdia reálne chce pracovať v odbore, teda pohybovať sa v oblasti, v ktorej by dennodenne prichádzali v nejakej forme do kontaktu s umením.

Pozitívne na tom všetkom je však to, že z toho mála (v prípade estetiky na Filozofickej fakulte UK hovoríme každoročne o možno desiatke študentov) však veľmi vysoké percento reálne nájde uplatnenie. Začnú pracovať napríklad v divadlách, v rôznych ústavoch, v novinách a podobne. Veľké percento z týchto študentov však v odbore brigáduje už počas štúdia. Získavajú pracovné návyky, dostávajú sa do povedomia svojich možno budúcich zamestnávateľov, jednoducho povedané, vytvárajú si lepšie podmienky pre budúcnosť.

Vyštudovaný estetik však nikdy nebude ten, kto bude dostávať desiatky pracovných ponúk denne, nikdy nebude mať cestu dláždenú bankovkami a bonusmi. Nikdy nebude, ako aj prezident Kiska dúfa, ten, po ktorom bude zhánka. Každý, kto sa rozhodne zostať po skončení štúdia v odbore počíta s tým, že o svoje miesto bude musieť neraz zabojovať s ďalšími. Taká je realita a kto ju neakceptuje, možno skončí skutočne na Úrade práce.

Estetici (či vo všeobecnosti absolventi umenovedných smerov) sú aj dnes potrební. Vidím to sám dennodenne. Napríklad napísať kvalitnú odbornú recenziu na operu alebo i obyčajný film (dnes zvládne, z môjho pohľadu, len relatívne malá hŕstka ľudí (ja sa sem rozhodne nepočítam). Diplomovaná zdravotná sestra alebo evolučný biol´pg vám nevysvetlí to, že keď sa vyfotografujete s priateľkou ležiac na deke kdesi v prírode, že tým zároveň meníte charakter dejín výtvarného umenia (je to však trochu zjednodušené) a neobjasní vám ani len to, čo je na Antigone, ktorú čítate na strednej škole, tak zásadné pre dejiny literatúry.

Sme potrební. Každý deň ja, vy, my všetci prichádzame do kontaktu s nejakou formou umenia alebo filozofie. Plamenný prejav politika, ktorý prednáša svoje slogany pred voľbami má svoje korene v antike, divadlo ako ho dnes poznáme v oslavách boha Dionýza, film by nebol taký, aký je dnes nebyť experimentov Kulešova, Ezejšteina a ďalších, astrofyzika čerpá z myšlienok filozofa Leibnitza a takto by sa dalo pokračovať. Veľa z toho, čo tu dnes máme by nevzniklo nebyť študentov umenovedných či vo všeobecnosti filozofických smerov.

Čo navrhujem? Neničiť to, čo tu je tisícročia. Nehľadieť na všetko len cez prizmu suchých čisiel, štatistík a počtov nezamestnaných. Nerušiť či neškodiť odborom len preto, že ich študujú aj takí, ktorí chcú len diplom a po tom len zohrievajú stoličky na úradoch práce. Nastaviť kvóty tak, aby zo škôl vychádzali z veľkej časti (nie dnes keď je to povedzme 10%-15%) absolventi, ktorí budú chcieť reálne pokračovať v práci v danom odbore. Nie je totiž, samozrejme, ideálne, ak dievča, ktoré vyštuduje estetiku, robí napokon au pair kdesi v zahraničí.

A ešte jedna poznámka. Selekcia musí začať už na strane samotných vysokých škôl. Jednotné prijímacie skúšky na Filozofickej fakulte nič nepovedia o tom, nakoľko chce daný študent skutočne estetiku študovať, respektíve to, aký má vzťah k umeniu a či vôbec pozná čo i len jeden obraz od Picassa. Nepovedia to ani jeho známky z fyziky, matematiky alebo chémie, tobôž nie ani jeho maturitné vysvedčenie. Stačí však pár-minútový osobný pohovor a počet „diplomistov“ (ako ich nazývam) sa, v optimálnom prípade, zníži.

Foto: SITA, Jozef Jakubčo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?