Elfriede Jelinek si fanúšikov ťažko hľadá

Autor: Boris Cíferský | 16.1.2015 o 8:50 | Karma článku: 3,32 | Prečítané:  781x

Elfriede Jelinek nie je pre bratislavských divákov neznámou, v júni minulého roku tu hosťovali Pražania s inscenáciou Čo sa stalo keď Nora opustila manžela. A inscenácia bola vtedy pre mnohých natoľko nezaujímavá, že ešte počas predstavenia opustili sálu. A ako obstál v náročnom boji o diváka Rechnitz – Anjel skazy?

Žiadne búrlivé ovácie, ani potlesk, ktorý ako keby nemal skončiť. Herci sa dvakrát vrátia na scénu a definitívne sa stratia v útrobách divadla. Pár ľudí sa ich snaží ešte tretíkrát vyvolať na scénu, no márne. Ľudia pozvoľna vstávajú zo sedadiel s vedomím, že to majú za sebou, že to prežili.

Priestor Štúdia v Činohre Slovenského národného divadla je vyhradený hrám, ktoré sú, až na niektoré výnimky, vnútorne i navonok zložité, pre diváka neraz ťažko uchopiteľné, keďže ten je, akoby filmový kritik David Bordwell povedal, naučený na iný typ čítania. To potvrdil aj Rechnitz - Anjel skazy.

Zdala sa to byť zaujímavá inscenácia – rekonštrukcia udalostí, ktoré sa udiali v Rechnitzi, kde na akomsi poslednom veľkom nacistickom žúre členovia gestapa, SS a vybraní prominentní hostia postrieľali dvesto Židov. A presne toto aj väčšina divákov očakávala. Silný príbeh, ako pripomienku hrôz, ktoré by sa už nikdy nemali vrátiť.

Na konci však nezaznel mohutný aplauz, nikto nevstal zo stoličky ešte pred odchodom hercov a nepokúsil sa o nejaké standing ovations, väčšina tlieskala možno viac zo slušnosti, než z vďačnosti. Na tvárach mnohých bolo možné vidieť určité rozčarovanie. Neboli totiž pripravení na to, čo uvidia, neboli pripravení na Elfriede Jelinek.

Neočakávali, že Zuzana Porubjaková bude snáď desať minút po anglicky recitovať básne T.S. Eliota, ktoré sú i sami o sebe zložité a interpretačne mnohoznačné, nepredpokladali, že budú počúvať repliky, ktoré ako keby ani nechceli dávať zmysel. Nikto im nepovedal, že budú vidieť a počuť práve toto.

Pre väčšinu z nich bude Rechnitz – Anjel skazy znamenať len ďalšiu odškrtnutú položku na zozname videných titulov. Tým to pre nich skončí. Nebudú bažiť po tom, aby to videli znova a ak sa ich niekedy na tento titul niekto opýta, možno odpovedia niečo ako „videl som, ale nijako zvlášť ma to nezaujalo.“

Niekto by povedal, že je to nezaujímavá inscenácia, iný by povedal, že sa bál objaviť toho Anjela skazy vo svojom vnútri. V Rechnitzi nejde o Rechnitz, ale práve o tohto „čierneho“ anjela prítomného v každom z nás. Je to veľmi silná inscenácia, dokonca s prítomnosťou čierneho humoru, ale nájsť si svojich veľkých fanúšikov bude mať veľmi ťažké.

Slovenský divák je totiž naučený na úplne iný typ hier, než tie, ktoré ponúka rakúska autorka. Veď kde inde by ste mohli počuť recitovanie básní „nerecitovateľného“ T. S. Eliota a to navyše v anglickom jazyku a bez titulkov! Toto je Elfriede Jelinek a toto je David Jařab.

Skoro by sa až patrilo napísať, že hra Elfriede Jelinek bude tým zaujímavejšia, čím bude divák viac pripravený na to, čo ho čaká. Teda na Elfriede Jelinek.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?