Sklamanie za deväťdesiat centov

Autor: Boris Cíferský | 5.2.2015 o 5:56 | Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1098x

Priznám sa, že tlačené noviny v posledných rokoch takmer nečítam. Už sa toľko neorientujem v tom, čo je dobré a čo nie je, čo sa oplatí čítať a čo naopak nie a možno aj to je dôvodom môjho nedávneho omylu. Trochu sa za tento omyl hanbím, keďže mi odhaľuje ako sa i ja môžem dať ľahko opiť lákavou titulnou stranou.

Ale poďme k veci. Koncom januára som si kúpil časopis Rytmus života, konkrétne tretie tohtoročné číslo. Za deväťdesiat centov sa mi to zdala byť celkom fér kúpa. Kúpil som si týždenník asi prvýkrát v živote a to po tom, čo som bol nalákaný peknou titulnou stranou venovanou Anite Ekberg a exkluzívnym rozhovorom s bardom slovenského herectva Jurajom Slezáčkom. Zmenšené prsia Pamely Anderson alebo telenovela okolo Josefa Rychtářa ma zaujímali o niečo menej.

Nebudem zazlievať, že som sa tešil na desiatky minút pútavého, zábavného a poučného čítania, ktoré ma za deväťdesiat centov primerane obohatí. Rytmus života ma však pri živote udržal len pár minút. Článok venovaný, citujem „veľkej dive“, rozhodne nezodpovedal významu Anity Ekberg a rozsahom bol skôr agentúrnou správou. Nieže by som bol nejaký veľký „ekbergovec“, ale rozhodne som čakal viac než jednu fotografia na dve tretiny strany a kratučký textík plný len dobre známych faktov. Veľkej dive sa veľa priestoru teda neušlo.

Rozhovor s Jurajom Slezáčkom bol už o niečo lepší, dokonca by som povedal, že aj zaujímavejší, ale moje očakávania opätovne neboli naplnené. Napriek tomu, že na úvodnej strane, ktorá sa servírovala divákom ako lahodný pokrm k zakusnutiu, bolo interview propagované na polstranu, samotný článok mal (čo sa týka čisto textu) možno niečo cez stranu. Kebyže avizované pokračovanie vtisli už do tohto čísla, bolo by to určite lepšie.

Popravde si dodnes lámem hlavu nad tým, na koho Rytmus života ako čitateľov cieli. Lebo, že by ma ako pracujúceho človeka/študenta nejako udržal pri živote a navodil mi ten správny rytmus, to rozhodne nie. Je to týždenník, ktorý nemá zameranie, ktorý berie odvšadiaľ všetko, je trochu bulvárny, trochu rodinný, trochu relaxačný, ale nič nerobí stopercentne. Veľa krátkych článkov, ktoré skončia rýchlejšie, než stihnú niečo hodnotné povedať. Je to skrátka deväťdesiatcentové sklamanie.

Ale tým netvrdím, že všetko je zlé. Rozhovor s Kristínou Farkašovou bol primerane zábavný, článok o autosedačkách ma obohatil, o Martine Moravcovej som sa dozvedel, že má celiakiu a ani tie cviky na chrbát nie sú na škodu. Ale to je tak všetko. Na bezmála päťdesiat strán je to zúfalo málo. A chcieť za to deväťdesiat centov je trochu veľa.

V rámci svojho redaktorského segmentu pozorujem, že v posledných rokoch sa médiá uchyľujú k tomu, že vzniká viac kratších a menej dlhších a obsahovo bohatších článkov, čoho príkladom je pre mňa i Rytmus života. Jeden kolega mi hovoril, že je to tým, že ľudia nestíhajú čítať a o všetkom dôležitom a podstatnom sa chcú dozvedieť v čo najúspornejšej podobe.

Logicky platí, že čím kratšie články, tak tým viac sa ich do jedného čísla zmestí. Ale mám pocit, že je to kontraproduktívne. Rytmus života, či už som bol jeho cieľovou skupinou či nie, ma odradil hneď pri prvom čítaní. Nepresvedčil ma ani len k tomu, aby som si ho niekedy kúpil znova. Možno, že som ten povestný vtáčik, ktorého keď lapajú, tak mu pekne spievajú, ale i ten vtáčik sa vie z omylu poučiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?