Žila umením a vďaka nej ním žijem aj ja. Spomienka na Louise Hudson

Autor: Boris Cíferský | 2.6.2015 o 12:44 | Karma článku: 3,98 | Prečítané:  1041x

Pár riadkov o výnimočnej austrálskej sopranistke Louise Hudson (*1966 – †2015), ktorá nás pred pár dňami neočakávane opustila.

Pucciniho opera Turandot bola svojho času mojou najobľúbenejšou operou. Hoci dnes už ňou nie je a tento primát si drží ďalšia Pucciniho opera, Tosca, tak Turandot si naďalej uchováva špeciálne miesto v mojom srdci. Bola to, koniec koncov, po Mozartovej Čarovnej flaute, druhá opera, ktorú som kedy v živote videl. A na to sa nezabúda.

Bude to možno nieť nezaslúžene vzhľadom k ostatným sólistom, ale pre mňa operu Turandot stelesňovali Sergej Larin a Louise Hudson. Prvého som obdivoval a dodnes obdivujem vďaka DVD so záznamom z legendárneho pekingského predstavenia, druhú mám stále v čerstvej pamäti z Bratislavy. Správa o úmrtí výnimočnej austrálskej sopranistky ma pre to citeľne zasiahla. Po Calafovi totiž odišla aj Turandot.

Louise Hudson som osobne bohužiaľ nepoznal, ale som hrdý na to, že som ju počul spievať a vidieť hrať. Nezriedka som si zakúpil lístky práve špeciálne práve kvôli nej. Bola Turandot, ktorej som „fandil“. Bola Lady Macbeth, s ktorou som súcitil, bola Santuzzou, ktorej som rozumel a bola Aidou, s ktorou som dýchal. Bola stopercentnou profesionálkou, pri ktorej som nikdy nemal pocit, že by mala niečo ako horší deň.

Vždy pri záverečnom potlesku, či už po Turandot či iných operách, som tam kdesi vnútri cítil, že je každý jeden divácky potlesk vďačná. Že ho neberie ako samozrejmosť, ako divácku povinnosť, za akúsi konvenciu, ale za dôkaz toho, že napriek tomu, že sa vybrala na náročnú dráhu opernej sólistky a opustila tak inú možnú profesiu, tak sa rozhodla správne. V Košiciach debutovala na európskych javiskách, v Bratislave si získala srdcia divákov. Verím tomu, že svoju voľbu nikdy neľutovala.

Mám pocit, že Louise Hudson skutočne reprezentovala ono Toscino „Vissi d’arte“ či už spievala jazz, niečo zo súčasnej hudby, alebo niečo z operného repretoáru. Žila umením a ja som vďaka nej ním žil tiež. Hoci to samozrejme nevedela a už nikdy sa to nedozvie, i vďaka nej som si našiel k opere cestu, hoci som ju dlhé roky iracionálne odmietal. Chcel by som, aby to vedela, že i toto tu na tomto svete stvorila a zanechala. Odkaz. Ďalšieho diváka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Začali prešetrovať firmy, ktoré stavali dedinám futbalové ihriská

Projekty boli čiastočne financované z verejných prostriedkov poskytnutých Úradom vlády.

KULTÚRA

Moslimka nahnevala svoju komunitu. Playboy zverejnil jej fotku

Časopis prvýkrát v histórii zverejnil fotku dievčaťa s hidžábom.

ŽENA

Mauréry: Je naivné myslieť si, že vám jeden film zmení život

V kinách tento rok zažiarila ako svojrázna učiteľka.


Už ste čítali?