Aj v Nemecku si našu Bohému cenia. „Máte byť na čo hrdí,“ povedal mi divák z Brém

Autor: Boris Cíferský | 12.6.2015 o 16:42 | (upravené 12.6.2015 o 16:47) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  751x

Na Pucciniho Bohému chodia do Bratislavy aj diváci z okolitých krajín. Jedného takého som spoznal v utorok.

Divadlo vám občas umožní spoznať nových a zaujímavých ľudí. Dodnes spomínam na jednu postaršiu pani, ktorá si ku mne prisadla počas prestávky Verdiho La Traviaty ku stolíku, kde som si pochutnával na chlebíku, a s neskrývanou radosťou mi rozprávala o svojich obľúbencoch. Dozvedel som sa napríklad to, koľko má Ľubica Vargicová detí alebo prečo je podľa nej vhodnejšou Violettou Valéry než Andrea Vizvári. Hoci som nie so všetkým súhlasil, bolo to milé stretnutie.

V utorok som vytiahol mamu na Pucciniho Bohému. Toto nové spracovanie Petera Konwitschného som videl síce už päťkrát, ale keď som v obsadení videl štvorlístok Kim-Remenár-Hornyáková-Ďuriač, nemohol som si to nechať ujsť. Bohužiaľ som však už nezohnal lístky vedľa seba (na to, že bol utorok bolo až prekvapujúco plno!), ale len ob-miesto (čísla 5 a 7). Plán bol teda taký, že sa pokúsim presvedčiť diváka na mieste číslo 6, nech sa posunie o miesto doprava.

Dotyčná osoba, ako sa neskôr ukázalo, bol zanietený operný fanúšik z nemeckých Brém, ktorý cestuje po svete a navštevuje operné predstavenia. Hoci ho to, ako povedal, stojí dosť veľa peňazí a je permanentne na mizine, zjavne nič neľutoval. V Bratislave bol len na dva dni a jeden večer z toho venoval práve našej Bohéme. Bol som trochu prekvapený, že nepoznal Kyungha Kima, domnieval som sa totiž, že je v Nemecku známym sólistom, no i tak myslím, že na neho už len tak nezabudne.

Počas tých niekoľkých pár minút sme prebrali vlastné operné preferencie a zistil som, že je to čistý „mozartovec“ telom i dušou. Doporučil som mu so slovami „it is an amazing performance“ nášho La clemenza di Tito a vyzeral, že ho to celkom zaujalo. Koniec koncov, Titus nepatrí medzi tie tituly, ktoré by boli až tak často uvádzané a vyberané do repertoáru, a ani u nás sa neteší, z čoho som sklamaný a prekvapený, prílišnej popularite. Hoci kvalitou prevyšuje iné naše produkcie.

Ale späť ku Bohéme. Zo slov brémskeho nadšenca, ktoré mi adresoval na konci utorňajšieho predstavenia som vyrozumel, to, že „máme byť na čo hrdí.“ Režijná koncepcia Petera Konwitschného ho evidentne zaujala – na konci druhého obrazu, kedy sa Marcello (Pavol Remenár) vrhá na Musettu (Jana Bernáthová) prepukol v smiech a úsmev na tvári mu vydržal až do konca daného obrazu, kedy Alcindor (František Ďuriač) ponúkol Mimi (Eva Hornyáková) niečo viac, než len glg zo šampanského.

Milovník Mozarta mi ukázal, že skutočne máme byť na čo hrdí. Že Bohéma, hoc nemeckejšia než možno iné inscenácie, dokáže svojou originalitou v režijnom prístupe zaujať naprieč rôznymi kultúrami a národmi. Bohéma je, koniec koncov, o mladých pre mladých. Príbehom o nás samých, keďže i my sa snažíme nájsť si svoje miesto na svete a človeka, s ktorým budeme toto miesto zdieľať. Možno práve preto mám tak rád postavu Mimi, ktorá je plná života, napriek tomu, že jej smrť klope na dvere.

Poznámka: Keby ste niekedy chceli vidieť Bohému, hrajú ju túto sezónu ešte 25. júna. Vo výbornom obsadení, opäť. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?