Za deväť mesiacov som schudol 28 kilogramov: Môj život s potravinovou intoleranciou

Autor: Boris Cíferský | 11.9.2015 o 8:13 | Karma článku: 8,20 | Prečítané:  2157x

Chcete za deväť mesiacov schudnúť 28 kilogramov? Úprimne vám držím palce. Nechcite však schudnúť tak, ako sa to podarilo mne. Bude vás to stáť viac, než len kilogramy.

Tento blog venujem mojej mame.

Začalo to z noci z 25. na 26. decembra. Bežne tieto dni trávim mimo Bratislavy, u starých rodičov, no tentoraz som sa domov vrátil o deň skôr, aby som napísal nejaké písomné práce do školy. Mal som v pláne ich písať v nasledujúci deň, na druhý sviatok vianočný, no od nervozity či niečoho podobného som v ten večer nemohol zaspať, napriek tomu, že som snáď spočítal všetky ovečky. Napokon som si sadol k počítaču a do rána napísal obe práce (podotýkam odborné) na takmer dvadsať normostrán. Dodnes rozmýšľam, či kebyže v tú noc zaspím, či si neušetrím všetko to, čo nasledovalo. Ale po bitke je každý aspoň poručík.

Dnes si myslím, že spúšťačom mojich problémov boli tri veci - v najväčšej miere stres, potom nezdravá strava a cigarety. Ráno 26. decembra mi začali moje žalúdočné ťažkosti. Čo som zjedol, to skončilo v záchode. Keďže mám so žalúdkom starosti od tínedžerských rokov, nebral som to ako niečo, s čím sa musím veľmi zapodievať. Problémy prichádzajú a odchádzajú. Tieto sa však zdržali ako otravní hostia a odísť sa im len tak nechcelo. Dodnes spomínam na Silvestra, boli sme v divadle a polnoc som prespal po ďalšej z brušných príhod. Našťastie, aj s pomocou zázračných žalúdočných kvapiek od spoločnosti phyteneo (neužívať však dlhodobo!) mi problémy po novom roku ustúpili.

K lekárovi, obvodnej, som išiel prvýkrát po novom roku (ešte pred ústupom problémov). Poslala ma hneď na chirurgiu pre vylúčenie prípadného zápalu slepého čreva. Chirurg ma prehmatal a nič nezistil. Spätne sa zdá, že ani nič zistiť nemohol, ale to je na dlhšie. Bol som za ústup symptómov rád, lebo som mohol porobiť skúšky a nevylúčili ma v druhom roku štúdia zo školy. Koncom januára sa ozvali zuby. Veľmi silné bolesti som dlhodobo liečil analgetikami (na myšlienku studených obkladov som prišiel neskoro), čo nebol ten práve najlepší nápad vzhľadom na žalúdok. Najparadoxnejšie na tom celom bolo to, že problém možno nebol napokon v zuboch. Tie časom prestali bolieť a štafetu prevzal žalúdok.

Obdobia pokoja sa striedali s obdobiami, kedy som sa dôverne spoznával s toaletnou misou. Návšteva gastroenterológa bola nevyhnutnou. Poslal ma na sonografiu, dal mi spraviť kompletné krvné testy, strčil do úst tlstú hadicu a ... nič. Klinicky som bol zdravý. Až na nevysvetliteľne zvýšené pečeňové testy (zdôvodňoval som to analgetikami). Dostal som liek na redukciu žalúdočnej kyseliny (mám totiž reflux a veľa kyseliny) a dúfal v zlepšenie. Nádor, celiakiu, vred či niečo inak nepríjemné, mi našťastie nezistili. Omeprazol (liek na kyselinu) postupne začal zaberať a celodenné bolesti ustupovali. Ale príčina bolesti žalúdka sa neodhalila. K tomu dopomohla až náhoda.

Pri jednej z návštev u obvodnej lekárky mi povedala niečo o potravinovej intolerancii. Sémanticky som tomu rozumel, z medicínskeho hľadiska už menej. Internet však moju nevedomosť rýchlo odstránil a za pár desiatok euro som sa nechal v petržalskom InterKlinik dobrovoľne pichnúť do prsta. Podľa výsledkov potravinových testov moje telo nebolo schopné správne tráviť pšenicu, ryžu, kvasnice, mlieko a vajíčka. Príčina problémov bola možno odhalená, keďže tieto potraviny či ich zložky som konzumoval rád a pravidelne. Každopádne, pizza s vajíčkom, praženica, ryžové chlebíčky či kakao s piškótami boli v priebehu chvíle minulosťou.

Po čase a po naskočení do vlaku smer diéta som sa začal cítiť lepšie. Alebo to bola kombinácia liekov a diéty, neviem. Každopádne neliečené intolerancia v prípade, že človek má problémy vedie ku zápalom čreva a k iným svinstvám, takže to za to určite stojí. Aby to však nebolo až tak jednoduché, po čase mi opäť začalo byť zle. A tak som opäť rozbil prasiatko a dal si spraviť veľké potravinové testy na 360 potravín - výsledok? 25% pozitívnych výsledkov, vrátane bravčového mäsa, kuracieho a morčacieho mäsa, jahôd, jabĺk plus všetkých lepkových potravín. Podotýkam, na tých prvých testoch bolo všetko negatívne. Tým, že som však konzumoval tieto potraviny až príliš pravidelne, v priebehu pár mesiacov sa vytvorili nové intolerancie.

Povýšil som na generála a pochopil, že cieľom k zlepšeniu stavu je vyvážená a pestrá strava. A aplikovať to nielen tým, že to napíšem, ale aj tým, že podľa toho budem žiť. Výsledkom môjho úsilia bol jedálniček. Dnes presne viem, čo vám i sebe naservírujem, ak by ste sa neplánovane rozhodli prísť na obed. Tešiť sa môžete na rybu alebo mäso. A keby ste chceli zostať na večeru, tak by vás čakala pravdepodobne opätovne ryba. A k tomu domáci upečený chlieb, keďže sa na našom trhu nedá kúpiť taký, kde nie sú kvasnice a ktorý je zároveň bezlepkový. Na taký špeciálny prípad ako som ja sa už chleby nerobia. Ale pečenie chleba je zaujímavé.

Rád by som napísal, že tu príbeh končí a to so šťastným rozuzlením, no nie je tomu tak. Nedávno mi pri sonografii kvôli úplne iným problémom zistili žlčníkové kamene. Až po niekoľkých mesiacoch som zistil, že moja bolesť, ktorú často pociťujem nie je možno zo žalúdka, ale zo žlčníka. Pri februárovej sonografii mi nič neodhalili, teraz už áno. Podľa mojej obvodnej lekárky je to dôsledok diéty, na ktorú som musel nastúpiť v dôsledku potravinovej intolerancie. Takže vlastne liečba prvého mi spôsobila druhé. Ľudské telo vie mať niekedy dosť zvrátený zmysel pre humor, nemyslíte? Každopádne, určite väčší zmysel, než mávam často ja.

Môj život sa za uplynulých deväť mesiacov výrazne zmenil. Začal som dobrovoľne (a nie z prinútenia) preferovať zdravú stravu, jedávam oveľa viac zeleniny a ovocia a rýb, než kedykoľvek predtým. Schudol som 28 kilogramov a dokonca si už aj v normálnom obchode kúpim na seba nohavice. Mám oveľa nižší srdečný tep a lepší tlak. Tuk mi trochu chýba, keďže teraz, ako je chladnejšie, mi býva zima. Myslím, že táto zima bude pre mňa veľmi náročná, keď už aj teraz, keď je vonku 21 stupňov tu doma sedím v mikine, ktorú radím ku svojim najteplejším. Ale to myslím, že nejako zvládnem. Dám si čiapku, podľa Beara Gryllisa uniká najviac tepla hlavou.
 

Myslím, že podobne ako pri iných chorobách je dôležité zmierenie sa s tým, čo vám je. Nemôžem jesť mnohé potraviny, pravdepodobne mi budú brať žlčník, mám kopec iných ťažkostí a mávam fakt čierne dni, kedy ma hnevá to, že mám s prestávkami deväť mesiacov chronické bolesti a neviem, kedy skončia. Ale stále tam kdesi vo vnútri viem, že raz toto všetko skončí a budem znova taký, ako predtým. Už nie určite taký, ako predtým, ale znova si budem môcť naplno užívať života.Chcel by som viac cestovať a byť viac extrovernejší, než som v posledných rokoch bol. A napísať ešte aspoň jednu knihu a nakrútiť celovečerný film. A áno, stretnúť Miu Wasikowsku. Alebo aspoň Claudiu Black. Keď už je Leonard Nimoy tam hore.

Napriek tomu, že časť mojich dní je vyplnená bolesťami (asi momentálne žlčníka) snažím sa žiť ako kedysi. Pozerám filmy ako na bežiacom páse (momentálne najviac komédie, zo zrejme pochopiteľných príčin), každý deň píšem na web, pre ktorý roky pracujem, z času na čas blogujem, prispievam do časopisu, trochu podnikám a iné. Snažím sa zapratať si svoju myseľ, lebo myslieť len na to, čo vás kde bolí, to sa nedá. Zdravie je aj dosť o psychike. Ale to som, myslím, nenapísal nič, čo by ste ešte nevedeli či o tom aspoň netušili.

Záverom by som sa rád poďakoval všetkým lekárom (ak to čítate, áno, ste to aj vy) a sestričkám (fandím vám pokiaľ ide o vyššie platy) a iným odborníkom, ktorí mi v poslednom roku nejako pomohli. Moja obrovská vďaka patrí aj priateľom a blízkym, ktorí ma podporovali. No azda najväčšmi som vďačný mojej mame, ktorej tento blog venujem. Bez nej, bez jej obrovského úsilia by som toto všetko asi nezvládol. Veľmi dobre viem, aké to musí byť pre ňu ťažké vidieť ako mi je zle a nevedieť mi pomôcť. Viem, že si predstavovala, že jej prvý rok ako dôchodkyne bude iný, ale človek mieni a Pán Boh mení.

A tiež sa chcem ospravedlniť všetkým z vás, ktorých som za posledných osem mesiacov nevidel. Mrzí ma, že som premeškal vaše oslavy, spoločné stretnutia, rôzne vaše veľké udalosti. Ale bohužiaľ, niekedy to jednoducho nešlo. Ale dúfam, že to v budúcnosti čím viac pôjde. Môj plán je vidieť vás častejšie, ak to zdravie dovolí, dokončiť školu (musím kvôli problémom opakovať posledný ročník), nefajčiť, vidieť premiéry v SND a pokiaľ možno zvládnuť operáciu žlčníka a následne život bez žlčníka. Trochu zvláštne ciele, ale nič lepšie mi momentálne na rozum neprichádza.

Slovami pána Spocka: Live Long and Prosper. A ak vás niečo bolí, bežte hneď ku lekárovi. Neodkladajte to!

P.S. Ak by ste mali nejaké otázky týkajúce sa intolerancie, pokojne mi napíšte. Nie som síce odborník, ale veľa som už zažil a dosť i prečítal. Rád a ochotne pomôžem každému, kto to bude potrebovať a chcieť to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?