Júlia zo Strindbergovej Slečny Júlie bola v skutočnosti bisexuálnou aristokratkou

Autor: Boris Cíferský | 21.9.2015 o 8:32 | (upravené 21.9.2015 o 8:50) Karma článku: 10,89 | Prečítané:  5369x

Dcéra o ňom napísala, že bol duševne chorý. Trpel manio-depresívnymi stavmi, bol častokrát veľmi precitlivelý a dvakrát sa dokonca pokúsil o samovraždu. August Strindberg bojoval s vlastnými démonmi vo svojich hrách.

Za každým veľkým príbehom je skoro vždy ešte jeden, trochu iný príbeh. Taký, o ktorom sa nedočítate v samotnej knihe a ak áno, tak nanajvýš v nejakom predslove alebo doslove. Je to príbeh autora. Nezriedka totiž to, čo čítate, je odrazom toho, čo v živote zažil sám autor. V minulosti som písal o tom, že skutočná Anna Kareninová bola Puškinovou dcérou alebo o tom, ako to bolo s Wertherovou Charlotte. V posledných dňoch som sa bližšie zaoberal osudom troch známych postáv romantickej literatúry – Elizabeth Bennettovou, Jane Eyrovou a Tatianou z Eugena Onegina, no moja usilovné bádanie veľa zaujímavých, prekvapujúcich či neznámych informácii neprinieslo.

Ale je možné, že sa minimálne ešte k Jane Eyrovej raz vrátim, keď už je teraz aj vďaka filmovým (Mia Wasikowska a Ralph Fiennes) alebo divadelným spracovaniam (inscenácie v Činohre SND) aj u nás oveľa známejšou, než kedykoľvek predtým.  Ak by som však mal menovať svoju obľúbenú literárnu hrdinku, tak by to bola asi Júlia zo Strindbergovej naturalistickej drámy Slečna Júlia. Vlastne ani neviem úplne presne vysvetliť, prečo ju mám tak rád – môže za to zrejme nielen herecký prejav Kristíny Svarinskej, ktorá ju stvárnila na doskách Divadla Lab, ale azda aj prostý fakt, že jej vlastne v mnohom rozumiem a súcitím s ňou. A tak som sa teda rozhodol napísať niečo o pozadí tejto hry.

Strindberg a ženy

Strindberg na rozdiel od Puškina nevytváral postavy „umelo“, aby slúžili k jeho sebeckým cieľom (a to napríklad poukázať prostredníctvom nich na stav spoločnosti), ale podobne ako Goethe vo Wertherovi písal hlavne srdcom. Veľa z jeho drám sú poznačené jeho komplikovaným milostným životom i možnými neurózami. Strindberg mal komplikované vzťahy so všetkými ženami a to nielen tými, ktoré romanticky miloval a napríklad o vzťahu so svojou matkou vyhlásil, že to bol „incest duší.“

S akousi masochistickou obľubou vyhľadával milostné vzťahy so zadanými ženami, aby si ich následne mohol idealizovať a snívať o nich. Okrem svojej matky, na ktorú bol možno až chorobne naviazaný, azda najvážnejšie miloval dámu s veľmi prísnym výrazom tváre, istú Siri von Essen. Keď ju spoznal bola, ako inak, vydatá, no čo bolo ešte snáď horšie, bola aristokratkou s noblesným vystupovaním, čo bol opak toho, aký bol August. Mal však trochu šťastie, keďže Sirin manžel, titulom barón, bol sukničkár a potom, čo sa prevalila jeho nevera sa dvojica rozviedla.

Strindberg, ktorý dlhé mesiace túžil a čakal na svoju vyvolenú, si konečne mohol 27-ročnú aristokratku s hereckými ambíciami odviesť k oltáru. Bol z toho veľký škandál, ktorý zamestnával všetkých bulvárnych novinárov tej doby – paradoxne, za toho zlého nebol považovaný zhýralý neverný ex-manžel, ale samotný Strindberg, ktorého životný štýl bol dlhodobo tŕňom v oku slušných občanov. Miestna aristokracia sa už vopred desila toho, že by sa niekto taký ako Strindberg mohol sobášom votrieť do ich nudnej a prísne uzavretej spoločnosti.

Len heterosexualita je tá správna

Manželstvo na dnešnú dobu celkom prominentného páru bolo pomerne búrlivé a zlé jazyky tvrdia, že kvôli Strindbergovej extrémnej precitlivelosti a Esseninej ráznosti nebolo niekedy jasné, kto je vo vzťahu muž a kto žena. Ku koncu manželstva sa dvojica začala pravidelne hádať, pričom dramatik vinil Siri z toho, že mu je neverná. Nie však s mužom, ale so ženou. Všetko údajne zašlo až tak ďaleko, že si Strindberg vytvoril sieť špiónov zo svojich vlastných priateľov, ktorí jeho ženu sledovali na každom kroku.

Strindberg postupne nadobudol skalopevné presvedčenie, že jeho žena musí byť lesba a dokonca i veril tomu, že každá jej kamarátka je jej utajená sexuálna partnerka. Hoci určitým druhom paranoje trpel už od detstva (veril napríklad, že ho jeho otec okráda o všetku matkinu lásku), tak k jeho nesmiernej smole mal zrejme tentoraz pravdu. Siri totiž bola podľa všetkého bisexuálne orientovaná (nie teda len homosexuálne orientovaná, ako Strindberg veril) a okrem neho mala i milenku. Mať bisexuálne orientovanú manželku bolo pre Strindberga niečo nielen spoločensky, ale hlavne osobne neúnosné.

Pre Strindberga bolo totiž všetko iné, než heterosexualita, nevysloviteľné a dokonca za svojho života nenašiel ani odvahu použiť v nejakom svojom texte zaužívaný termín „homosexuál“. O takýchto ľuďoch písal ako o „chorých“ (tvrdil, že najviac homosexuálov nájdeme medzi námorníkmi), no na rozdiel od vtedajšieho presvedčenia, ich styky a kontakty nepovažoval za nič, za čo by mali byť trestaní. Homosexualite sa napokon venoval natoľko aktívne, že sa mu tým podarilo presvedčiť niekoľkých psychiatrov, že určite musí byť latentným homosexuálom, hoci o ňom bolo veľmi dobre známe, že mal ku ženám veľmi blízko.

Jean a Júlia

Slečnu Júliu, najslávnejšiu Strindbergovu drámu, môžeme vnímať ako rekapituláciu štrnásťročného manželstva so Siri. Úlohy sú rozdelené pomerne jednoznačne – Siri je v skutočnosti Júliou a on je Jeanom. On je tým bezvýznamným sluhom, ktorý z veľkej vzdialenosti pozoruje svoju pani, Júliu, aristokratku, ktorá je mu kvôli triednym rozdielom prakticky nedostupná. Idealizuje si ju, sníva o nej, až raz dostane príležitosť a využije ju. Tá ho však vníma nanajvýš ako sexuálnu pomôcku (podobne ako skutočná Siri v závere manželstva) a svojou povýšenosťou mu to dáva patrične najavo.

Siri i Júliu spájala promiskuita i neochota prijať monogamiu. Siri sa už v poslednom roku manželstva so švédskym barónom nie práve vo všetkej počestnosti stretávala aj so Strindbergom, ktorému sa podarilo presvedčiť jej vtedajšieho manžela, že pre neho nepredstavuje veľkú hrozbu. A napriek tomu, že ona bola tou prvou nevernou, história i spoločnosť si zgustla práve na barónovi. Ani Strindberg však pre Siri nebol konečnou stanicou a neskôr ho (napriek tomu, že mali tri spoločné deti) vymenila za mladší model opačného pohlavia. To Júlia sa v dráme obmedzila „iba“ na degradáciu mužov prostredníctvom jazdeckého bičíka.

Niektorí interpreti Slečny Júlie sa zhodujú na tom, že Strindberg do drámy umiestnil aj pre neho toľko pikantnú tému homosexuality. Podľa niektorých interpretácii je Júlia latentnou lesbou alebo bisexuálkou, ktorá v skutočnosti zúfalo túži po Kristíne a prostredníctvom podivného vzťahu s Jeanom sa k nej snaží priblížiť. Tieto jej city sú výsledkom jej komplikovaného vzťahu s matkou v detstve. Či je to však skutočne tak, to vie azda len samotný Strindberg. Jeho drsný, hrubý a sebavedomý Jean však predstavuje podľa všetkého len ideál, ku ktorému sa bezmocný Strindberg nikdy nepriblížil. Hoci určite veľmi chcel.

Čo sa dialo potom

Siri, Strindberga a ich deti počas života prenasledovali rôzne nešťastia. Jej prvé dieťa, ktoré mala ešte s barónom, zomrelo ako štvorročné. Prvé, ktoré mala už so Strindbergom, len pár dní po pôrode. Následne mala ešte tri detí, no len jediné sa dožilo staroby. Siri odišla na odpočinok 21. apríla 1912. Dožila sa 61 rokov. Strindberg ju nasledoval o pár týždňov na to. Na smrteľnej posteli s ním vtedy bola i jeho dcéra Grétka, ktorej venoval svoje posledné slová. Grétka o mesiac a dva dni na to zahynula pri tragickom železničnom nešťastí.

Ani posledné dieťa, Karin, v živote veľa šťastia nenašlo. Vydala sa do Ruska za zanieteného komunistu Vladimira Smirnoffa. Žila s ním až do jeho smrti v roku 1937, kedy jeho život ukončila guľka z popravčej čaty po tom, čo ho odsúdili za údajné členstvo v teroristickej organizácii. Z Karin sa stala spisovateľka a vo svojich knihách sa venovala aj komplikovanému manželstvu svojich rodičov. Napriek tomu, že ju otec miloval zo všetkých dcér údajne najviac, ona o ňom neskôr napísala, že bol duševne chorý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?