Príčina smrti Charlotte Brontëovej zostáva i po stošesťdesiatich rokoch nejasná

Autor: Boris Cíferský | 30.9.2015 o 7:00 | Karma článku: 11,50 | Prečítané:  13830x

Na akú chorobu zomrela Charlotte Brontëová, autorka nezabudnuteľnej Jane Eyrovej? A aká Charlotta bola? Na obe tieto otázky nie je ľahké odpovedať.

Aká bola Charlotte Brontëová? Zdanlivo jednoduchá otázka, no nájsť na ňu odpoveď je extrémne zložité. S odstupom stošesťdesiat rokov od jej smrti sa ukazuje, že to, kto Charlotte skutočne bola, vedela azda len ona sama. Dokonca aj tí, ktorí ju osobne poznali, a ktorí sa o nej vyjadrovali, sa nevedeli zhodnúť na niečom tak elementárnom ako bolo to, či milovala svojho jediného manžela. Vydala sa z lásky alebo azda z frustrácie z nenaplnených vzťahov? Nie je to však jediná záhada, ktorá obklopuje život autorky Jany Eyrovej.

Dodnes nezodpovedanou otázkou zostáva i to, na akú chorobu vlastne Charlotte Brontëová zomrela. Spomína sa množstvo chorôb - od týfusu, cez tuberkulózu, rakovinu, Addisonovou chorobu až po hypermesis gravidarum, teda v dôsledku nadmieru veľkých nevoľností v tehotenstve. Všeobecne akceptovaná je verzia o tuberkulóze, ktorú za príčinu smrti určil už jej rodinný lekár a napísal ju aj do úmrtného listu, avšak nedá sa tomu stopercentne veriť, keďže jej príznaky boli aj pre skúseného lekára mätúce. Čo teda vieme povedať naisto?

Bola Charlotte Brontëová neurotička?

Veľké nejasnosti panujú ohľadne psychického stavu Charlotte Brontëovej v posledných mesiacoch jej života. Kým jedni tvrdia, že trpela najrôznejšími neurózami v dôsledku manželstva s mužom, ktorého príliš nemilovala, a materstva, ku ktorému nikdy príliš neinklinovala, iní, prekladajúc ako dôkazy jej šťastné listy zo svadobnej cesty, túto hypotézu radikálne odmietajú a hovoria o tom, že Brontëová mala, ako azda každý iný človek, lepšie a horšie dni a neurotičkou nebola.

Prečo je toto tak veľmi dôležité? Pretože viacerí z tých, ktorých sa jej smrťou zaoberajú, ju dávajú do súvisu práve s jej neurózami. Tie sa údajne zhoršili s nadchádzajúcim sobášom. Mala totiž tridsaťosem rokov a prvýkrát sa mala vydávať. Pre Brontëovú, ktorá za celý život romanticky milovala azda jediného muža (a aj ten jej veľmi silno zlomil srdce) to bola veľká zmena. Netreba tiež zabúdať na to, že ani v sexuálnej oblasti či v oblasti materstva nepatrila medzi ženy, ktoré by mali vo všetkom jasno, sex bol totiž v tom čase stále niečo tabu.

Pokiaľ bola Brontëová skutočne neurotičkou, čiastočne by to vysvetľovalo aj jej, nazvime to, jedinečný štýl písania, ktorý môžeme pozorovať i v Jane Eyrovej a ktorý pozostáva z uzavretosti a izolovanosti nielen jej hrdinov, ale aj prostredia, v ktorom žijú. V podobnom žila aj samotná Charlotte, ktorá len veľmi vzácne opúšťala rodný Haworth, malé mestečko v Západnom Yorkshire a možno aj preto nielen jej videnie sveta, ale aj videnia sveta jej hrdinov, bolo tak obmedzené.

Nejasnosti s tehotenstvom

Hypotézy o jej úmrtí na hypermesis gravidarum sú, pochopiteľne, podporené tým, že bola tehotná. Paradoxne však o tom, že by bola skutočne tehotná, nejestvuje ani jediný priamy dôkaz, čo však čiastočne vyplýva aj z toho, že v tom čase ešte neexistovali tehotenské testy a lekári stav žien (a nutno podotknúť, že často i nesprávne) určovali na základe ich príznakov. Sama Brontëová, a pravdepodobne aj jej najbližšie okolie, pripisovali jej zhoršený zdravotný stav práve tehotenstvu.

Jej opisované príznaky (neprítomná menštruácia, ranná nevoľnosť) však mohli byť príznakmi aj rôznych iných chorôb. A musíme mať tiež na pamäti to, že bola pod tlakom starnúceho otca, ktorý dúfal, že sa ešte pred smrťou dočká vnuka alebo vnučky. Nie je tiež určite nezaujímavé, že až do jej smrti (niekedy v 3.-5. mesiaci údajného tehotenstva) neboli na nej viditeľné žiadne zmeny ako napríklad rastúce bruško, ba práve naopak, v listoch sa sťažovala na to, že sa skôr zmenšuje a slabne.

V súvislosti s príznakmi choroby Charlotte Brontëovej sa veľa hovorí o rannej nevoľnosti, no už menej, či skoro vôbec, sa nespomínajú jej ďalšie symptómy ako boli zimnica, strata chuti do jedla, celková slabosť, horúčka a iné. Dokonca sa z listov môžeme dočítať i to, že zvracala krv! Ani to však, paradoxne, úplne nevylučuje to, že by skutočne mohla zomrieť na komplikácie spojené s hypermesis gravidarum, avšak na to by bolo treba potvrdiť to najzákladnejšie a to to, že bola skutočne tehotná. A tým sa dostávame do začarovaného kruhu.

Tuberkulóza ako hlavný favorit

Vzhľadom na prítomnosť symptómov ako boli zimnica alebo horúčka sa zdá, že choroba, ktorou Charlotte trpela, nemusela mať žiadny súvis s jej prípadným tehotenstvom. Aj z toho dôvodu sa ako najpravdepodobnejšia príčina spomína práve tuberkulóza, teda choroba, s ktorou mala jej rodina až príliš bohaté „skúsenosti“. V roku 1821, ako 38-ročnú, si vzala jej matku (Charlotte mala v čase smrti tiež 38 rokov) a v priebehu nasledujúcich desaťročí postupne zapríčinila ďalšie úmrtia.

Ešte počas štúdii na škole na tuberkulózu zomreli dve Charlottine sestry, Mária a Elizabeth a
táto choroba zrejme prispela aj k smrti jej otca, Patricka Brontëho (ten však mal aj problém s pitím a nadmerným užívaním opiátov). Neskôr tuberkulóze podľahli aj Emily a Anne Brontëové, pričom obe na ňu zomreli ešte ako relatívne mladé, jedna ako 29-ročná a druhá len o rok staršia. A ďalšou obeťou bola možno práve Charlotte. Či tomu tak skutočne bolo, sa však už asi nikdy s určitosťou nedozvieme.

Napriek tomu, že Charlotte Brontëová žila len tridsaťosem rokov, zanechala tu po sebe krásne dedičstvo v podobe jedinečných románov ako boli Jana Eyrová, Profesor alebo Vilette. Každý z nich je v niečom autobiografický a domnievam sa, že sa prostredníctvom neho autorka vyrovnávala so niektorými svojimi životnými neúspechmi. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že trpela na to, čím trpia mnohí – že milovala tých, ktorí nemohli milovať ju a nemilovala tých, ktorí milovali ju. S týmto svojim údelom bojovala statočne, až do konca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?