Svätica i manželka kráľa. Kto sa ukrýva za Katarínou zo Skrotenia zlej ženy?

Autor: Boris Cíferský | 18.11.2015 o 7:00 | Karma článku: 10,18 | Prečítané:  3477x

Prečo dal William Shakespeare hrdinke zo Skrotenia zlej ženy meno Katarína a na koho týmto menom odkazoval?

Jednou z najznámejších komédii Williama Shakespeara je Skrotenie zlej ženy. Túto drámu napísal niekedy medzi rokmi 1590 – 1608 a s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzala z ešte staršej hry, ktorá sa nám bohužiaľ do dnešných dní nezachovala. V tejto slávnej hre sa objavuje postava Kataríny Minoly (onej „zlej ženy“ v názve hry), pre ktorú musia nájsť ženícha prv, než sa bude môcť vydať aj jej mladšia sestra Bianca. Nájsť však muža ochotného vziať si Katarínu je kvôli jej roztomilo komplikovanej povahe na prvý pohľad skoro až nemožné. Objaví sa však „zlatokop“ Petruccio a je veľmi rýchlo po probléme.

Prečo je Katka Katkou

Shakespearovi sa v Skrotení zlej ženy podarilo vytvoriť viacero zaujímavých komických postáv, z ktorých najviac vyčnieva azda práve Katarína Minola. Meno Katarína (či v angličtine „Katherina“) nedostala náhodou, keďže Shakespeare aj prostredníctvom toho odkazoval na dve skutočné Kataríny, ktoré žili v odlišných obdobiach a „preslávili“ sa v úplne iných oblastiach - jedna bola aristokratkou a druhú po smrti prehlásili za svätú.

Shakespearovu Katarínu môžeme pripodobniť tak trochu ku Dane zo sitcomu Krok za krokom – pre obe je predstava života pod mužskou nadvládou niečo nemysliteľné. Podobné pocity zrejme trochu prevládali aj u Catherine Parrovej (1512-1548), ktorú si dnes história pamätá ako poslednú manželku kráľa Henricha VIII. Už oveľa menej sú známe jej literárne úspechy a to napríklad to, že bola jednou z prvých žien, ktoré v Anglicku publikovali pod svojim vlastným menom. Pravdaže, mohla si to kvôli svojmu postaveniu dovoliť.

Slávny monológ

Parrová však nebola žiadna Charlotte Brontëová – chýbala jej fantázia i ťah na bránku a preto namiesto dievčenských románov sa venovala tomu, čo jej išlo najlepšie – prekladom textov z jedného jazyka do druhého. Bola však dobrá a známa aj inou vecou a to hašterivým jazykom. Od Kataríny Minoly mala síce ďaleko, no jej málo príkladné správanie bolo údajne známe široko ďaleko. A neuniklo ani pozorným ušiam veľkého alžbetínskeho dramatika.

Pokiaľ ste čítali alebo aspoň videli nejaké spracovanie Shakespearovej komédie, tak vám pravdepodobne utkvel v pamäti záverečný monológ Kataríny (ak náhodou nie, tak si ho prečítajte tu, na strane 22, alebo si pozrite video nižšie). Prečo je tento monológ tak dôležitý? Pretože svojho času ho a to údajne len s drobnými rozdielmi, vyriekla aj spomínaná Catherine Parrová.

Tá Catherine Parrová, ktorá nemala problém odvrávať svojmu manželovi a to dokonca aj verejne, čím podrývala jeho autoritu. Tá Catherine Parrová teraz prisahala poslušnosť voči mužovi, s ktorým ju pútal ten najposvätnejší manželský zväzok. A táto istá žena mu teraz sľúbila vernosť a to, že sa pred ním skloní. Kto by to bol čakal, že ju manžel(stvo) či niečo iné takto skrotí.

Život zasvätený Bohu, nie mužom

Pozorný čitateľ by určite argumentoval, že Shakespearova Katarína bola predsa len o niečo inakšia než Catherine Parrová. Katarína mužov skoro až odmietala, kým Catherine im bola otvorená, veď koniec koncov bola za života šesťkrát vydatá (prvýkrát sa povedala „áno“ už ako 17-ročná) a uvedomovala si, že jej sobáš môže pootvoriť nejedny zavreté dvere. Odkiaľ sa teda vzal Katarínin odpor k mužom?

Odpoveď tkvie v jednej z legiend zo života Svätej Kataríny Alexandrijskej, ženy, ktorá žila niekedy medzi rokmi 282 – 305 v Egypte. Kataríny sa raz jej otec opýtal, kedy sa vydá a kedy bude mať potomkov. Tá mu však odpovedala, že nikdy. Otca jej odpoveď pochopiteľne zarmútila a dožadoval sa odpovede, prečo sa dcéra takto rozhodla. Tá mu citlivo vysvetlila, že svoj život zasvätila Bohu a nie mužovi.

Pokiaľ si lámete hlavu nad tým, ako sa mohol Shakespeare o živote Kataríny dozvedieť, tak odpoveď je jednoduchá. Približne storočie predtým sa objavila na vtedajších pultoch vôbec prvá biografia mapujúca život tejto výnimočnej ženy. Shakespeare ju pravdepodobne čítal a práve táto pasáž ho zaujala natoľko, že ju využil v Skrotení zlej ženy. A preto veľkú časť hry sledujeme to, ako sa Katarína snaží vymaniť spod Petrucciovej nadvlády.

A tak vznikla Katarína Minola, jedna žena, ktorú dokázal skrotiť jediný muž.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?