Ernest Hemingway písal novelu Starec a more vždy len ráno. Potom už len celý deň pil

Autor: Boris Cíferský | 25.11.2015 o 7:00 | Karma článku: 10,85 | Prečítané:  12810x

Ako prebiehalo u Ernesta Hemingwaya písanie novely Starec a more a akú metódu práce si Hemingway vytvoril? A akú úlohu hral v tom všetkom alkohol?

John Steinbeck raz povedal, že od svojich rodičov zdedil hemochomatózu a pitie. V prípade Ernesta Hemingwaya, ďalšieho veľkého velikána americkej literatúry, platilo niečo iné – trpel na hemochromatózu a pil preto, lebo chcel. Podľa jeho ženy ho v neskoršej fáze života alkohol uspokojoval dokonca oveľa viac, než jedlo. Kým hemochromatóza mu pomohla do hrobu (v tom zmysle, že mu navodila depresie, ktoré vyriešil samovraždou), alkohol mu, ako i veľakrát sám hovoril, pomáhal žiť. Dokonca veril, že tým, že pije, tak lepšie píše.

Hemingwayova metóda

Hemingway si v priebehu rokov vyvinul špeciálnu metódu práce. Pokiaľ nepísal, tak nemal problém piť od východu slnka až dokým nešiel spať. Akonáhle sa však odhodlal k napísaniu nejakého seriózneho diela, okamžite sa prepol do akoby iného módu. Na napísanie knihy sa pripravoval s niekoľko-týždňovým predstihom a to tým, že abstinoval. Alebo to aspoň abstinenciou nazýval, keďže v skutočnosti len pil menej. Podobne napísal aj svoju azda najznámejšiu novelu, Starec a more, za ktorú v roku 1954 obdržal Nobelovu cenu.

Hemigwayo sa prostredníctvom svojej metódy bola snažil dostať do čo najväčšej duševnej pohody, lebo len v nej bol schopný čo najkvalitnejšie písať. Zistil, že písanie mu ide najlepšie vždy ráno, keďže vtedy bol najtriezvejší. Rozhodol sa teda, že bude písať vždy len doobeda a to len do určitej hodiny. A piť bude už len potom. Plán bol dobrý a Hemingway ho aj, možno prekvapujúco, dodržiaval. Akurát sa nedalo vždy hovoriť o nejakom príliš aktívnom písaní.

Častokrát totiž namiesto písania len tak plával vo svojom bazéne a na veľkých hodinách očami naháňal sekundovú ručičku a v duchu si prepočítaval, kedy sa bude môcť konečne napiť. Vždy s úderom stanovenej hodiny mu jeho sluha priniesol vytúžený mok (častokrát džbán martini), ktorý v priebehu pár dlhších chvíľ veľmi vypil. Napriek všetkému, čo ho rozptyľovalo, zvládol Starca a more napísať v priebehu niekoľkých týždňov.

Na jednej lodi s Jamesom Joycom

Keď už Hemingway nemohol piť počas písania, tak nechal v novele Starec a more piť aspoň svoje postavy. Hneď v úvode sa tak môžeme dočítať o Santiagovi, ktorý popíja pivo a podobných odkazov by sme v knihe našli ešte niekoľko. Hemingwayov problém (mimochodom, on sám svoj alkoholizmus odmietal nazývať ako „problém“) sa stal témou dokonca aj v tých najvyšších kruhoch a svojho času zaujímal i vtedajšieho riaditeľa FBI J. Edgara Hoovera, ale to, pravda, kvôli Hemingwayovým vyhláseniam na adresu organizácie.

Čo sa Hemingwayových alkoholových preferencii týka, tak okrem martini obľuboval predovšetkým whisky. Mal vo zvyku si do seba „hodiť“ tri poldecáky ako odmenu za to, že niečo napísal. Čokoľvek. A ani to nemuselo byť dobré. Keď náhodou nemal doma whisky, tak nepohrdol ani absintom, červeným alebo bielym vínom, vodkou či šampanským. Skoro by sa dalo napísať, že azda všetko, v čom bol alkohol, bolo pred ním v ohrození. Dokonca aj na svoju rybársku loď si nechal namontovať bar a to takým spôsobom, aby mohol piť i v čase, kedy ju kormidloval.

Pokiaľ išlo o pitie, tak si mohol ruku podať s s Jamesom Joycom, autorom slávneho Ulyssesu. Hovorilo sa o nich, že nikdy spolu neprehovorili, dokým boli triezvi, ale úmerne so zvyšujúcim sa promile alkoholu v krvi sa ich bariéry a profesionálna rivalita dostávali značné ruptúry. Joyce sa často v opilosti zapájal do barových potýčok a keď už ani nevládal stáť na nohách, požiadal údajne Hemingwaya, aby sa bil namiesto neho. Obaja význační literáti boli azda najlepším príkladom toho, čo sa v angličtine označuje ako „drinking buddies“ (kamaráti pri poháriku). Hoci by to nepriznali, plavili sa na pomyselnej spoločnej lodi.

Vojna a život

O Hemigwayovi a jeho pití jestvuje množstvo anekdot, čo len dokumentuje to, že napriek tomu, že si to sám odmietal priznať, tak mal problém. O to viac je však fascinujúce to, že dokázal vo svojom stave napísať niečo také ako je Starec a more. Napísal ho totiž v období, kedy veľa z textov, ktoré vytvoril, končilo okamžite v ohni, keďže i on sám kriticky pozoroval, že nie sú hodné toho, aby ich videlo ktorékoľvek iné oko, než bolo to jeho. Jeho slávna novela bola iba jedným z dvoch hodnotnejších diel, ktoré po roku 1945 napísal.

Starec a more je text, na ktorý môžeme ako čitatelia nazerať rôzne, ale podľa Hemingwaya je len jediná možné interpretácia – že je to dielo o vojne a o živote. O ničom inom. Žiadny hlboký symbolizmus by sme v tom hľadať nemali. Ernest Hemingway sa tú svoju vojnu rozhodol dobrovoľne ukončiť 2. júla 1961 vo veku šesťdesiat jedna rokov. Možno ho už nebavilo žiť ako opustený starec uväznený na otvorenom mori bez nádeje na záchranu. Kto vie.

Hlavná fotka: wikipedia.org

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?