Keby nebolo Jacka Rozparovača, možno by mal Vincent Van Gogh ešte ucho

Autor: Boris Cíferský | 23.12.2015 o 7:00 | Karma článku: 8,04 | Prečítané:  2921x

Presne pred 127 rokmi si Vincent Van Gogh v tom, čo bolo neskôr označené za silné duševné rozrušenie, odrezal časť ucha. Ako s tým však súvisí sériový vrah Jack Rozparovač?

Ľudia zvyknú tráviť predvianočné obdobie alebo samotný Štedrý deň rôzne. Fryderyk Chopin v jeden rok spieval a hral pre deti, Franz Kafka cestoval za svojou milou do Prahy a Vincent Van Gogh bol bez ucha. Krutou iróniou zostáva, že by sme určite našli aj takých, ktorí Van Gogha poznajú viac pre tento jeho čin, než pre jeho pôsobivé maliarske diela.

V súvislosti s jeho radikálnym činom zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Moderná veda napríklad spochybňuje to, že si ho skutočne odrezal sám a niektorí tvrdia, že mu v tom niekto musel pomôcť. Historici sa navyše prú aj o to, či sa tak udialo v afekte alebo v silnom duševnom rozrušení, ako sa o tom častokrát píše. A nie je ani jasné, čo celému radikálnemu činu predchádzalo.

Ako to vlastne bolo?

Teórií sú desiatky. Jedna z nich hovorí o tom, že si ho Van Gogh odrezal v reakcii na konflikt s Paulom Gaugainom, ktorému sa zveril so svojimi homosexuálnymi pocitmi, no ten ho odmietol. Aj keby to tak však bolo, tak prečo sa rozhodol odrezať si práve ucho? Prečo si neodrezal napríklad prst na nohe? Alebo prečo sa napríklad len neopil?

Hypotéz je opäť viacero - podľa jednej z nich si ho odrezal s odkazom na býčie zápasy, kedy toreádor odreže ucho z porazeného býka a daruje ho milovanej slečne. Iná z verzii má religiózny základ a odkazuje na biblický príbeh o tom, ako Peter odrezal ucho Malchusovi, ktorý chcel zatknúť Krista. Stopercentne nemôžeme vylúčiť ani to, že odrezanie bolo pre Van Gogha radikálnym spôsobom liečby poškodeného nervu pri uchu, o ktorom si myslel, že mu spôsobuje sluchové halucinácie.

Aj psychoanalytici a nasledovníci Freuda majú svoju teóriu. Podľa nej chcel tým, že si odrezal ucho potrestať samotného Gaugina, ktorého ho vnímal ako otca, ktorý ho opúšťa. Podobných špekulácii by sa našlo ešte niekoľko. Ich spoločným menovateľom je to, že sa skoro nedajú dokázať, keďže muž, ktorý ako jediný pozná pravdu, je už desiatky rokov mŕtvy.

Jack Rozparovač na scéne

V čase, kedy sa Van Gogh rozhodol pre svoj radikálny čin, boli miestne noviny zahltené správami o sériovom vrahovi Jackovi Rozpačovačovi. Van Gogh ich podľa všetkého čítal (bol to predsa intelektuál zaujímajúci sa o to, čo sa deje okolo neho), čoho nepriamy dôkaz nachádzame i v jednom z jeho listov z tohto obdobia, v ktorom napísal, že „prostitútka je ako mäso u mäsiara.“

Van Gogh mal, mimochodom, s prostitútkami veľmi blízke styky a jednej z nich mal údajne darovať i svoje odrezané ucho ako netradičný vianočný darček. Dal jej ho mimo iné i preto, lebo sa mu predtým smiala, že má malé ucho a on jej chcel týmto dokázať, že sa mýli. Údajne ju tým nepresvedčil, ale to už je iný príbeh.

Ako s tým všetkým súvisí Jack Rozparovač? Ten nielenže vraždil prostitútky, ale aj zohavoval ich telá. V minimálne dvoch prípadoch im odrezal časť alebo celé ucho. Inšpirovalo to aj Van Gogha?

Boli Van Gogh a Jack Rozpačovať jedna a tá istá osoba?

V desaťročiach, ktoré nasledovali po vražednom vyčíňaní Jacka Rozparovača sa objavili viaceré „zaručené“ dôkazy o tom, kto v skutočnosti bol. Asi nie je žiadnym veľkým prekvapením, že podozrenie padlo aj na Vincenta Van Gogha. Dospel k nemu spisovateľ Dale Larner a to porovnaním obrazového materiálu z miesta činu a Van Goghových malieb.

Van Gogh sa tak zaradil ku spisovateľovi Lewisovi Carrollovi, maliarovi Walterovi Sickertovi či románopiscovi Georgovi Gissingovi, ktorí sa taktiež ocitli na zozname podozrivých. Podobne ako v prípade Carrolla, autora Alenky z krajiny zázrakov, to však viac bola snaha o nájdenie senzácie, než dôkazmi podporené obvinenie.

To však nevylučuje, že sa Van Gogh predsa len nechválne známym sériovým vrahom inšpiroval. Len deň predtým, než si Van Gogh odrezal ucho sa v miestnom tisku objavil citát z listu Rozpačovača, v ktorom varoval, že ďalšej obeti odreže ucho. Svoj sľub dodržal. A tak v priebehu pár dní prišli vo Francúzsku o ucho dokonca dvaja ľudia – jeden dobrovoľne a druhý už menej.

Poznámka na záver: Zajtra je Štedrý deň. Všetkým želám, nech ho prežijete v zdraví, bez kostí v hrdle a so všetkým tam, kde to má byť. A ak na vás náhodou doľahne nejaká kríza, neriešte ju ako Vincent Van Gogh, ale radšej si o tom s niekým pohovorte. Vyrozprávať sa niekedy pomôže viac, než i ten najlepší plastický chirurg.

Hlavná fotka: Wikipedia.org

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?