Hrdina je už v Edene

Autor: Boris Cíferský | 11.1.2016 o 12:15 | (upravené 11.1.2016 o 12:21) Karma článku: 3,76 | Prečítané:  457x

So spevákom Davidom Bowiem sú navždy späté spomienky z mojej mladosti, staré lásky a neopätované city.

Keď som prvýkrát počul Davida Bowieho, mal som sedemnásť rokov. Stál som opretý o bar v dnes už neexistujúcom klube Obluda a na plátne sledoval film My deti zo stanice Zoo. Hlavná hrdinka Bowieho nekriticky a bezhranične milovala. Bol jej Hrdinom. Bol jej drogou, podobne ako heroín, ktorý si neskôr pichala do žíl.

Veľmi by som chcel napísať, že David Bowie bol mojim hudobným heroínom, ale ak by som to napísal, klamal by som. David Bowie nebol heroínom, on bol mojim človekom z Edenu, kam teraz asi aj on sám smeruje. Vždy, keď som si spomenul na Bowieho, tak sa mi vybavili silné spomienky, ktoré zo mňa nevyprchajú ako heroínové opojenie.

David Bowie sa u mňa spájal vždy s pocitom slobody. Dodnes mám v sebe ukrytý ten pocit, spomienku z toho večera, kedy som Heroes po prvýkrát počul. Cítil som radosť a vďačnosť za to, že tu som, za to, že žijem a dýcham. Že nemusím o svoju slobodu každodenne bojovať ako to úbohé dievča Christiane vo filme.

Heroes som odvtedy počul desiatkykrát. Bola to dokonca skladba, ktorú som si kedysi nahral na starú VHS-ku (ako jediná, ktorú som si takto nahral!), aby som ju mohol stále a stále počúvať. Dodnes tú VHS-ku doma mám, ako pripomienku starých, krásnych a bezstarostných tínedžerských časov, časov, kedy som sa cítil ako v Edene.

Bowie u mňa opätovne zaklopal pred pár rokmi vďaka Charlieho malým tajomstvám. S radosťou som ho pozval dnu. Ľahko som sa stotožnil s pocitmi hrdinov, pre ktorých bol Bowie synonymom slobody, ktorú nasávali pri jazde autom. Myslím, že cítili to isté ako ja pri prvom kontakte s Bowiem.

Dnes ráno som sa dočítal, že Hrdina je už v Edene. Zomrel na výslní a zanechal po sebe silný album. Obdivujem ho, že ho dokázal dokončiť napriek progredujúcej rakovine, údajne pľúc. Zostal hrdinom do absolútneho konca, ktorý však i tak prišiel skôr, než by sme možno všetci chceli.

Hoci som nikdy nebol „bowieológom“ a nepočul som veľa jeho skladieb, tak tento muž toho vo mne zanechal veľmi veľa. S Davidom Bowiem sú späté spomienky z mojej mladosti, staré lásky a neopätované city. Symbolicky s odchodom hudobného génia odchádza aj kus mojej mladosti. Spomienky však pretrvávajú.

Foto: wikipedia.org

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?