Za dvanásť mesiacov som schudol 36 kilogramov. Nazvali ma aj Benjaminom Buttonom

Autor: Boris Cíferský | 24.2.2016 o 9:11 | Karma článku: 7,37 | Prečítané:  2022x

Na fotografii na občianskom preukaze som vyzeral ako mexický drogový díler. Teraz vyzerám ako tínedžer. Za rok som sa stal Benjaminom Buttonom.

Začnem základným faktom. Za minulý rok som schudol 36 kilogramov. Neočakávajte však žiadne motivačné frázy o tom, ako som veľa cvičil, športoval či behal, v mojom prípade za to mohol žlčník. Predtým som mal 104 kilogramov, dnes mám 68 kilogramov. Mnohí si možno poviete niečo ako „68 kilogramov, to by som bral,“ ale až tak veľká výhra to nie je. Hlavne, ak schudnete tak rýchlo, ako ja.

Možno trochu humornejšou formou by som v tomto blogu rád poukázal na to, že rýchlo schudnúť a vážiť málo nie je vždy až tak veľká výhra, ako sa to môže na prvý pohľad javiť. Ako to vidím a pociťujem na sebe, tak súčasné telo si na nové telo zvyká až príliš pomaly. A nielen telo, ale aj moje okolie. Ale všetko zlé, je aj na niečo dobré.

Nebyť toho, čo sa mi stalo, nezačal by som zdravšie žiť – od augusta som nefajčil, nepil a celkovo žijem zdravšie. Už nejedávam pizzu dvakrát do týždňa. Nestravujem sa vo fast foodoch, ale výhradne doma. Jedávam veľa rýb, dodržiavam pestrú stravu, snažím sa vyhradiť si viac času pre pohybové aktivity a celkovo som zmenil životosprávu. Ale späť ku tým zmenám.

1) Nohavice mám stále problém si kúpiť
Keď som mal 104 kilogramov, nohavice v mojej veľkosti sa v bežných obchodoch kúpiť skoro ani nedali. Teraz mám 68 kilogramov … a situácia sa príliš nezmenila. Hoci v obyčajných pánskych obchodoch beriem do rúk zo zásady už tie najväčšie veľkosti, častokrát nič nezapnem. Niekedy rozmýšľam, kto zapne tie najmenšie veľkosti. 8-roční? Tento problém je však len špička ľadovca. Asi tušíte, ako veľmi sa mi musel zmeniť šatník. Z 3XL (pri niektorých tričkách) som spadol na XL.

2) Tlak sa mi znížil
Mať nižší tlak je lepšie než ho mať vysoký, to určite. Ale mať ho nízky, nie je ideálne. Spomínam na časy a nie je to tak dávno, čo som mal tlak 90/60 a išiel nasilu vybehnúť pár poschodí, aby som si ho aspoň trochu zvýšil. Dnes som rád za 100/60, čo je taký môj priemer. Predtým som mával aj 125/75. Dnes sa snažím sa viac piť, viac soliť, mať vyložené nohy pri sedení či častejšie chodiť na prechádzky.

3) Je mi často zima
Kým ešte pred rokom by do mňa mohol Han Solo pokojne schovať Luka Skywalkera, teraz by mu to veľmi nepomohlo. Môj tuk je ta-tam a o svoj ikonický pupok, ktorý ma roky zdobil, som prišiel. Výsledkom toho bolo to, že posledné mesiace pre mňa boli obzvlášť náročné a na zimu som nadával viac než obvykle. A ako tak píšem tento blog, sedím tu v tričku, v mikine, nohaviciach a v ponožkách a ešte prikrytý dekou. Za starých čias by to bolo len to tričko a nohavice. Výnimočne sa teším na leto, bude mi teplo.

4) Problém s identitou
Fotografia na občianskom preukaze je z obdobia, kedy som vážil cez sto kilogramov. Vyzerám na nej vraj ako mexický díler. Odvtedy sa však toho veľa zmenilo. Výsledkom toho je, že mi rôzni úradníci či iní ľudia viackrát priam ani neverili, že na fotografii v občianskom preukaze som skutočne ja. Keď som im to všetko vysvetlil, niektorí ma poľutovali, iní mi zagratulovali a ďalší dúfali, že aj im sa podarí čo-to schudnúť.

5) Druhá puberta
Niekedy vážne rozmýšľam, či sa oholiť. Keď sa oholím, podľa mamy vyzerám ako pubertiak. Tínedžer so šedivými vlasmi. Nedávno sa ma pri jednej pracovnej akcii opýtali, či mi už bolo osemnásť rokov. Mňa, ktorý za mesiac a dačo oslávi 27. narodeniny. Očividne sa to nepýtali každého, ale len tých, ktorí na to, že ešte nie sú plnoletí, aj trochu vyzerali. A tak v priebehu dvanástich mesiacov som padol z oslovenia „pán profesor“ na „mladý muž“. Omladol som o desaťročie. Raz mi dokonca povedali, že som Benjamin Button.

Tak to boli tie negatíva. Pozitíva sú zrejmé. Keď vybehnem pár schodov, nemám už pocit, že som odbehol maratón. Nemusím už pri výbere kancelárskej stoličky pozerať na to, akú má maximálnu nosnosť. Menej ma bolia nohy a chrbát. Údajne som teraz väčší fešák a takto by sa dalo pokračovať.

Bude to však možno znieť zvláštne, ale keď som bol tučnejší, cítil som sa lepšie, než sa cítim momentálne. Isteže, vo vnútri to muselo „vrieť“, nápor na nohy, srdce a všetko ostatné musel byť enormný, ale i tak, bolo to fajn. Ale hovorím si, že telo sa s tým všetkým časom zrovná a bude to tak, ako to bolo kedysi predtým. Ale verte mi, schudnúť 36 kilogramov za dvanásť mesiacov až tak veľká výhra nie je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?