Dvadsať filmov, ktoré ma za posledné dva roky najviac zaujali

Autor: Boris Cíferský | 16.5.2016 o 6:15 | Karma článku: 5,96 | Prečítané:  2236x

… alebo zopár tipov pre tých, ktorí si myslia, že už všetko zaujímavé videli. Alebo pre tých, ktorí hľadajú, čo zaujímavé by si ešte pozreli.

Dostal som sa do bodu, v ktorom si žiadny cinemafil nechce ocitnúť. Videl som všetko to, čo som chcel primárne vidieť. Včera som to spočítal, doposiaľ som videl 4.720 celovečerných (dlhometrážnych) filmov. Keby som všetok ten čas venoval iným aktivitám, mal by som nepretržitých 327 dní čas práve na ne.

V dnešnom blogu by som rád prezentoval dvadsať filmov, ktoré ma za posledné dva roky najviac oslovili. Niektoré tituly budú pre vás známejšie, iné už menej. Bude to také pokračovanie blogu spred skoro dvoch rokov, kde som taktiež písal o zaujímavých a menej známych filmoch, ktoré sa oplatí vidieť.

1. Dievča z budúcnosti (2011)

Film, ktorý vznikol s rozpočtom iba niekoľko desiatok tisíc dolárov a ktorý bol nakrútený zrkadlovkou (!) rozpráva príbeh o žene menom Maggie, ktorá tvrdí, že prichádza z budúcnosti. Je to taká obdoba známejšieho Pozemšťana, podobne divadelná, komorná, autorská a s výbornou Brit Marlingovou. Keďže nechcem spoilerovať, schválne o deji nenapíšem viac, len to, že k tomuto filmu sa vraciam dodnes a stále dúfam v to, že raz vznikne jeho pokračovanie.

2. Saulov syn (2015)

Žiadny film o holokauste, žiadna kniha o Sonderkommande, mi toho nepovedala viac, než tento film. Je to formálne krásny a obsahovo odpudivý film, ktorý na rozdiel od mnohých iných filmov s podobnou tematikou, sa nesnaží (ani len vo vedľajších plánoch) útočiť na city. Je fascinujúce, že Laszlo Nemes tento film nakrútil ako svoj debutový a autorský a rovno zaň dostal Oscara. Je to geniálny film, vážne. K plnému docenenie odporúčam pozrieť aj niečo od Bélu Tarra.

3. Zuzanka v ťažkostiach (1942)

Nepatrím do fanklubu Billyho Wildera a z celej jeho bohatej filmografie sa mi viac páčili len tri filmy, jednou z nich je práve Zuzanka v ťažkostiach. Je to film s veľmi jednoduchým dejom o žene menom Susan (Zuzana), ktorá sa vplyvom okolností stane zo ženy dievčaťom a zamiluje sa do muža, ktorý si však o nej myslí, že je tínedžerkou. Hlavnú úlohu v tomto filme stvárňuje Ginger Rogersová, ktorá je viac známa ako tanečná partnerka Freda Astaira z muzikálov. Tento film je ešte z Wilderových úplných začiatkov a myslím si, že je oveľa lepší, čo sa týka situačnej komiky i gagov než viaceré neskoršie tituly.

4. The Survivalist (2015)

Podobne ako v prípade Saulovho syna, i toto je autorský debut, tentoraz však z prostredia post-apokalyptického sveta, nie z koncentračného tábora. Stephen Fingleton nakrútil pôsobivú „feel-dramu“ o novom živote v starom svete, kde tým najhlavnejším slovom je „prežitie“ a nie láska alebo čokoľvek iné. Hlavnú ženskú postavu vo filme stvárňuje Mia Gothová, ktorú väčšina z vás bude pravdepodobne poznať z prvej časti Trierovej Nymfomanky.

5. Tajomný muž (2012)

Väčšina mojich známych a filmových kolegov sa v názore na tento film o únoscovi detí názorovo rozchádza. Kým jedni tvrdia, že je to výnimočná žánrová chuťovka, druhí hovoria, že sa to len ako dobré tvári. Každopádne verím tomu, že vás tento film, podobne ako mňa, prinúti premýšľať napokon nad tým, kto je v tomto filme ten dobrý a kto je zlý, Možno je to aj tak trochu zámer Laugiera. A možno len jeho snaha zaujať.

6. Hidden (2015)

„Hidden“ je ďalší príspevok do rozvíjajúceho žánru post-apokalyptických filmov. Je tak trochu podobný novšiemu Ulica Cloverfield 10 v tom, že ani tu dlho nevieme, čo sa vlastne deje hore, hoci to tak nejako intuitívne tušíme. Príbeh sa väčšinu času odohráva v podzemí a zaujímavo a originálne reflektuje život tentoraz rodinky ukrývajúcich sa pred zlom, ktoré je hore. Z tých všetkých post-apo snímkov jeden z tých lepších. Ak ste tento film už náhodou videli, tak skúste La Hora fría.

7. Bezuchí zajkovia (2007)

Pokiaľ hľadáte nejaký film na nedeľné popoludnie, na chvíle, keď ste chorí, siahnite po čomkoľvek, kde uvidíte, že to režíroval Til Schweiger. Okrem Naboso sa mi najviac pozdávajú Beduchí zajkovia (2007) o namyslenom novinárovi, ktorý sa nedobrovoľne stane učiteľom v materskej škole. Niekedy si hovorím, že je celkom škoda, že vo Fakjú, pán učiteľ nehral práve Schweiger.

8. Contracted (2013)

Contracted odporúčam i pred ním varujem. Nie je tak brutálny ako tematicky čiastočne podobný Thanatomorphose (2012), no stále môže diváka neznalého hororového žánru znechutiť a vystrašiť. Contracted podáva obraz ženy, ktorá sa rozpadáva navonok i vnútorne. Prvé vplyvom choroby a druhé vplyvom jej osobnosti a komplikovaných vzťahov, ktoré má s okolím. Ak vás náhodou Contracted zaujme (predsa len, je to svojim spracovaním i témou čiastočne originálna dráma), čaká na vás naturalistickejšia Thanatomorphose, ale pri nej som si už aj ja párkrát zakrýval oči rukou. Toto rozhodne nie je film na pokojné nedeľné popoludnie. A Contracted II sa radšej vyhnite, ak si nechcete pokaziť prípadný príjemný dobrý dojem z jedničky.

9. Nahá pravda (1937)

Keby nebolo Katharine Hepburnovej, bola by Irene Dunnová moja jednička. Nahá pravda je typickým produktom zlatej éry hollywoodskych komédií z prvej polovice 20. storočia. Skvele zohratá dvojica Dunnová – Grant (Grant mal Irene v špeciálnej obľube), neustále slovné prestrelky, výborné gagy. A príbeh tak jednoduchý, že by v súčasnom Hollywoode azda ani neobstál – dvaja manželia pred rozvodom. Hrozne „feel-good“ movie, pri ktorom som sa usmieval od ucha k uchu od začiatku do konca. Až sa divím, že samotnému Grantovi sa ten film zdal byť až tak brakový. História a diváci však mali našťastie iný názor.

10. Strom života (2011)

Nikdy som nerozumel, čo všetci na tom Malickovi mali, až dokým som nevidel Strom života. O tom filme by sa dali napísať (a aj sa napísali) tisíce stránok vrátane rôznych interpretácii a kontextuálnych textov. Ale treba to vážne vidieť. V tej najhrubšej podobe je to film o vzniku a zániku, o začiatku a konci a o tom všetkom, čo je medzi tým. Už samotný názov nie je náhodný, Strom života je filozofický či dalo by sa povedať mytologický termín s veľkým presahom do viacerých oblastí života. Samotný Malickov film je o nás samých – o našich vlastných stromoch a o listoch na nich, ktoré sa rodia a opadávajú. Podobne je to aj s našim životom – je plný zrodení krásneho i smutných pádov. Zmierení sa so sebou samým i s druhými.

To nie je všetko. Tu je desiatka ďalších menej známych filmov, ktoré divákovi odporúčam taktiež vidieť. Či už kvôli ich umeleckým kvalitám alebo len čisto pre zlepšenie nálady. Aj to nie niekedy treba.

We´re No Angels (1955) – Humphrey Bogart a neskorší Hercule Poirot Peter Ustinov v povznášajúcom dram-come o tom, že ľudí nemôžeme odsudzovať podľa ich väzenského odevu.

Nech žije sloboda! (2013) – Majstrovský Toni Servillo v dvoj-úlohe mužov, ktorí sú si síce podobní, ale zároveň rozdielni. Návod o tom, ako sa stať úspešným politikom.

To the Wonder (2012) – Osobnejší a intímnejší snímok Terrenca Malicka, autobiografická spoveď o jednom zložitom vzťahu. Zároveň dôkaz o tom, aká je Olga Kurylenko výborná herečka. Dal by som jej za tento film Oscara.

Loď lásky (2011) – Z tých málo známych francúzskych komédii odporúčam túto. Ide samozrejme podľa zabehnutnej a osvedčenej šablóny, ale má skvelé postavy, ktoré si zamilujete a dá sa s nimi stotožniť.

Vabank (1981) – Taká poľská obdoba Dannyho trinástky. Po Sexmisii ďalší dôkaz toho, že Poliaci vedia natočiť výborné komédie.

Heaven Can Wait (1943) – Od Lubitscha by určite mnohí čakali viac, ale mne sa i tak tento príbeh o (ne)napraviteľnom sukničkárovi páčil. Asi aj pre to, že to nie je čistokrvná komédia.

Človek bez osudu (2005) – Sfilmová kniha oceňovaného maďarského autora Imreho Kertésza o povojnových obetiach, o ľuďoch bez osudu, ktorí nikam nepatria. Ku ktorým sa nikto nepriznáva.

Ride Along (2014) – „Guilty pleasure“ z roku 2014. Napriek všetkým recenziám to považujem za jednu z desiatich najlepších komédií z posledných troch rokov. A to myslím úplne vážne.

Black Rain (1989) – Film naturalisticky pojednávajúci o sekundárnych následkoch výbuchu atómovej bomby. Môže vám navodiť zlé sny. Ale i spraviť z vás pacifistu.

Ako je dôležité mať Filipa (1952) – zabudnite na ten nešťastný remake, toto je väčšia zábava. Už len kvôli dvojici Michael Redgrave a Margaret Rutherfordová.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?