Neverte Charlotte Brontëovej, guvernantkám sa vo viktoriánskom Anglicku nežilo ľahko

Autor: Boris Cíferský | 21.9.2016 o 15:01 | Karma článku: 11,45 | Prečítané:  3640x

Román Charlotte Brontëovej Jana Eyrová zidealizoval profesiu guvernantky. Romantická predstava ženy, ktorá nadviaže láskyplný vzťah s pánom domu a so svojim zamestnávateľom, bola na míle vzdialená od reality vtedajšieho sveta.

Práca guvernantky v priebehu devätnásteho storočia, v období viktoriánskeho Anglicka, prešla hlbokým vývojom. Spočiatku boli guvernantky späté len s bohatými šľachtickými rodmi, keďže len tie si ich mohli po finančnej stránke dovoliť. To sa však v priebehu niekoľkých málo desaťročí zmenilo.

Vzdelané ženy

Hospodársky rast v priebehu storočia umožnil, aby si čoraz viac rodín zo stredostavovského prostredia mohlo najať do svojich služieb tieto ženy. Mať guvernantku sa stalo symbolom prestíže, spoločenského statusu. Guvernantka nebola len žena, ktorá učila deti písať, čítať alebo počítať, ale častokrát im aj nahrádzala matku. Nezriedka sa stávalo, že práve matky rodičovské povinnosti ochotne prenechávali guvernantkám a venovali sa svojim záležitostiam.

Na guvernantky boli kladené vysoké nároky. Museli ovládať nielen cudzie jazyky (ideálne francúzštinu, prípadne aj taliančinu), ale očakávalo sa od nich aj to, že budú vzdelávať deti aj po umeleckej stránke – učiť ich hrať na klavíri, kresliť, maľovať a tancovať. Sama guvernantka mala byť vzorom cnosti a mať to najpríkladnejšie správanie smerom k deťom samozrejme i i svojim zamestnávateľom.

Nedobrovoľná voľba

Práca guvernantiek mladé ženy skôr odpudzovala. Spoločnosť ich prácu považovala za podradnú a hľadela na ne s opovrhnutím. Rodičia tieto svoje pocity prenášali aj na deti, ktoré častokrát ku svojim vychovávateľkám necítili žiadnu úctu. Paradoxne, neúctivosť detí sa dávala za vinu vychovávateľkám, ktoré v dôsledku toho prichádzali o prácu a získavali zlé odporúčania, ktoré ich limitovali v hľadaní ďalšej práce.

Guvernantka sa však nemohla a ani nemala komu sťažovať. Ak by sa o to pokúsila, hrozilo, že by bola prepustená, čo si mnohé nemohli dovoliť a radšej v tichosti trpeli. Napriek tomu, ako nepopulárna profesia to bola, v polovici 19. storočia bolo pracovalo len v Anglicku odhadom 20.000 - 25.000 žien ako guvernantiek. Niektoré nedostávali za svoju prácu žiadny plat a pracovali len za nocľah a stravu.

Pre väčšinu mladých žien a dievčat bola táto práca nedobrovoľnou voľbou. Pokiaľ žena nechcela pracovať  v továrni, v obchode, na poli alebo ako prostitútka, tak jedinou možnosťou (okrem vydaja) ako sa uživiť bolo stať sa vychovávateľkou. Práca guvernantiek bola „vyhradená“ a odporúčaná sirotám, bezdetným vdovám alebo ženám, ktoré prišli o príbuzných, ktorí by ich mohli finančne podporovať.

Izolované

V rámci domovej hierarchie zaujímali guvernantky zvláštnu pozíciu. Nikdy nestolovali spoločne so svojimi „zamestnávateľmi“ a aj ich vzťahy s ostatnými služobníctvom boli v trvalom napätí. Súviselo to s tým, že v čase neprítomnosti pána domu a jeho manželky, prevzali ich funkcie na seba práve guvernantky, čo však služobníctvo sledovalo s nevôľou. Nepovažovali totiž vychovávateľky za niečo viac, než boli oni.

Jediným vyslobodením zo začarovaného kruhu sa pre guvernantky stal sobáš. Zoznámiť sa s mužom však pre vychovávateľky bolo problematické, keďže ich profesia vyžadovala, aby boli pre deti dostupné i dvadsaťštyri hodín denne. Častokrát ich jediný kontakt s okolitým svetom predstavovala nedeľná bohoslužba, na ktorú chodili spoločne so svojimi zamestnávateľmi. Pre nich to zároveň predstavovalo možnosť popýšiť sa svojim spoločenským postavením, ktoré reprezentovala práve guvernantka.

Guvernantky žili izolované od vonkajšieho sveta. Len veľmi vzácne sa mohli stretávať so svojimi rodinami, prípadne prijímať návštevy. Objektom ich túžob sa neplánovane stávali jediní muži v ich okolí – otcovia detí, ktoré vychovávali. Takéto vzťahy však nekončili šťastne. V snahe zabrániť škandálu končili guvernantky s výpoveďami. Predstava vzťahu medzi pánom domu a guvernantkou, ako to bolo v Jane Eyrovej, bolo niečo nepredstaviteľné a zakázané.

Pracovali až do smrti

Vychovávateľky nepoznali slovo dovolenka. Museli pracovať aj keď boli choré, v teple i v zime.
K ubytovaniu a k strave dostávali častokrát len žiadny alebo len skromný plat v priemere od £20-£30 (okolo €1.400 na dnešné peniaze) za rok. Napriek tomu, že to boli všetko vzdelané ženy (Jana Eyrová ovládala okrem angličtiny i francúzštinu, mala vedomosti o hudbe a umení), tak zarábali menej, než ženy pracujúce na poli.

Guvernantka si zo svojich vlastných peňazí musela zaplatiť ošatenie, služby práčovne alebo poplatky za lekára. Veľa ženám sa tak nedarilo ušetriť si akékoľvek peniaze na neskôr. To spôsobovalo, že guvernantky boli nútené pracovať až do smrti, keďže niečo také ako dôchodok si po ekonomickej stránke nemohli dovoliť. Až v druhej polovici 19. storočia vznikla organizácia, ktorá guvernantkám prispievala na dôchodok.

Napriek tomu, že na guvernantky boli kladené vysoké nároky, spoločnosť tieto ženy nikdy úplne neprijala. Väčšina vychovávateliek trávila večery uväznená vo svojich izbách, pri svojich jediných spoločníkoch, knihách. Jeden z výskumov realizovaný v tomto období uvádza, že medzi duševne chorými je až nápadne vysoký podiel žien, ktoré boli v minulosti vychovávateľkami. Náhoda to zrejme nebude. Robiť vychovávateľku vo viktoriánskej ére nebolo nič jednoduché.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?